Michail Astangov

Národný umelec ZSSR, laureát mnohých ocenení. Narodil sa vo Varšave v rodine úradníka železničnej dráhy. Dátum jeho narodenia sa uvádza v dvoch obmenách – 21.10.1900 alebo 3.11.1900. Jeho vlastné priezvisko bolo Ružnikov. Už ako študent právnickej fakulty Moskovskej univerzity hrával v ochotníckom divadle. Priúčal v divadelnej škole Malého divadla A. Matvejevovej. V r. 1923 začal hrať v Divadle Komissarževskej. Popularitu mu priniesla v r. 1925 postava Čirikova v „Mŕtvych dušiach“ od Gogoľa. V tomto období tiež stvárnil postavu Lodyžkina (Koniec Krivorylska), s ktorou sa začína plejáda jeho postáv nepriateľov revolúcie a kriminálnikov. V r. 1927 na čas opúšťa Moskvu, sezónu 1927-1928 hosťoval v Odese a v nasledujúcej sezóne v Kazani. Krátku dobu strávil v Leningrade v hereckej skupine Dramatického divadla Národného domu. Získal nové herecké skúsenosti a začal vystupovať v nových, typovo odlišných romanticko-hrdinských postavách, napr. Beethoven v rovnomennej hre. V r. 1930 sa vrátil do Moskvy do Divadla revolúcie, kde stvárnil postavy ako Rómeo v Rómeovi a Júlii, talianskeho anarchistu v hre Ulica radosti, Kerenského a ďalšie. V r. 1943-45 bol hercom Divadla Mossovieta a od r. 1945 až do konca svojho života hral na doskách Divadla J. Vachtangova. Koncom 40-tych rokov sa začal zaoberať politickou satirou. Vo filme sa prvý krát objavil v r. 1933 v snímke „Pás smrti“ (Konvejer smerti). Z jeho ďalších filmov možno spomenúť snímky „Ohnivou stopou“ (Minin i Požarskij 1939) „Suvorov“ (1940), „Túžba“ (Mečta 1943), „Pätnásťročný kapitán“ (1945), „Trosečník z otrokárskej lode“ (Maximka 1952) a ďalšie. Vďaka mužnému výzoru, silnému a výraznému hlasu s úspechom hral postavy hrdinov.