Joseph 'The Rat' Valachi

Joe "Cago" Valachi bol americký mafián talianskeho pôvodu, ktorý sa do novodobých dejín zapísal ako prvý, ktorý porušil sľub mlčanlivosti „Omertá“, a verejne prehovoril o existencii mafie a jej praktikách. Bol členom „Cosa Nostra“ a pracoval pre rodinu "Genovese“. O organizovanom zločine a obrovskej moci mafie sa dovtedy iba špekulovalo, nakoľko šéf FBI Edgar Hoower nepripúšťal jej existenciu. Joseph Michael Valachi sa narodil 22. septembra 1903 v East Harlem, New York City. Jeho rodičia boli neapolskí emigranti Maria a Dominik a mali celkom 17 detí, z ktorých prežilo iba šesť. Školu opustil, keď mal 15 rokov a začal pracovať so svojim otcom na skládke odpadkov. V 18-tich rokoch už bol členom pouličného gangu 'The Minutemen', ktorý sa špecializoval na krádeže a lúpeže. 26. októbra 1923 ho posadili do väzenia na 9 mesiacov. Po prepustení založil vlastný gang. Od apríla 1925 do júna 1928 bol zase vo väzení, kde nadviazal dôležité kontakty. V roku 1929 sa zoznámil so Salvatore Maranzanom „Little Caesar " a pričlenil sa do jeho organizácie. Dostal prezývku Joe Cago, pôvodne Cargo. Postavenie podľa hierarchie americkej mafie mal nižšie, vojak (soldier). Pre Maranzana pracoval až do jeho smrti v roku 1931 (zavraždený 10. septembra Lucky Lucianom). Medzi jeho činnosť patrilo vydieranie, lúpeže, obchod s drogami a vraždy. Vo februári 130 bol zastrelený Tom Reina, ktorý mal pod palcom podsvetie Bronxu. Vrahom bol pravdepodobne Vito Genovese, pre ktorého začal Valachi v rolku 1931 pracovať. Zoznámil sa aj s dcérou zavraždeného Toma Reinu, Mildred, s ktorou sa neskôr aj oženil 18. septembra 1932. V polovici 50. rokov bol niekoľkokrát odsúdený za obchod s drogami, ale dlhšiu dobu v tej dobe nikdy neodsedel. V roku 1959 bol odsúdený za obchod s heroínom na 15 rokov väzenia. Vo väzení v Atlante sa stretol s Vitom Genovesem, ktorý bol odsúdený za rovnaký delikt (Genovese bol neskôr premiestnený do väzenia v Springfielde, štát Missouri, kde v roku 1969 zomrel). V roku 1962 bol znovu súdený za iný drogový priestupok a dostal 20 rokov väzenia. Vo väzení mu dal Genovese tzv. “bozk smrti“, čo znamenalo že bude zavraždený. Genovese ho považoval za informátora. Valachi sa obával o svoj život a so strachu pred otrávením odmietal aj jedlo. 2. júna 1962 napadol Valachi kovovou tyčou spoluväzňa, o ktorom si myslel že ho ide zabiť. Napadnutý John Joseph Sauppa na druhý deň zomrel. Bol to však omyl, Sauppa si splietol Valachi s Joe Beckom (Joe DiPalermom). Pre tento čin bol v roku 1963 odsúdený k trestu smrti. V júli 1963 sa preto rozhodol spolupracovať s políciou, výmenou za nižší trest. Začal otvorene hovoriť o existencii organizácie, americkej mafie „Cosa Nostra“. Do roku 1963 tvrdil šéf FBI, J. Edgar Hoover že mafia ani organizovaný zločin je len fikcia. 9. septembra 1963 vystúpil so svojim svedectvom pred americkým kongresom. Niekoľkohodinový výsluch prenášala aj televízia rozhlas. Dopodrobna opísal štruktúru mafie, jej praktiká, rituály a zákony (vendetta, omertá) a pripustil aj svoju účasť na niektorých vraždách. Jeho svedectvo neviedlo prakticky k žiadnemu zatknutiu bossov podsvetia, ale výrazne pomohla polícii s odhaľovaním zločinov. Nakoľko bol Valachi iba obyčajným „vojakom“, jeho výpoveď neobsahovala až také dôležité údaje. Po vypočutí bol držaný v jednej vojenskej základni vo Washingtone, kde začal písať pamäti. V roku 1966, keď mala kniha vyjsť, nastal na verejnosti tlak proti vydaniu. Aj politický tlak a apely niektorých známych amerických Talianov (Frank Sinatra, tiež kontakty s mafiou) nakoniec zabránili vydaniu pamätí. 11. apríla 1966 sa neúspešne pokúsil spáchať samovraždu, chcel sa obesiť vo sprche. Nakoniec došlo ku kompromisu a novinár Peter Maas prepísal knihu. V roku 1968 vyšla s názvom : The Valachi Papers. Podľa knihy v roku 1972 natočil režisér Terence Young film Valacchiho svedectvo, kde do hlavných úloh obsadil Charlesa Bronsona a Lino Venturu. Neskôr bol Valachi prevezený do väzenia v Texase. Koncom 60. rokov mal podlomené zdravie, mal artritídu a rakovinu prostaty. Zomrel na infarkt 3. apríla 1971. Štefan Rencz