Lucky Luciano

Životopisný dokument venovaný jednému z najväčších bossov mafie a organizátorovi organizovaného podsvetia v Spojených štátov Lucky Lucianovi. Charles "Lucky" Luciano sa narodil ako Salvatore Lucania 11. novembra 1896 v Lercaro Friddi, 25 km od Corleone na Sicílii. Bol geniálnym obchodníkom a organizátorom organizovaného zločinu. Časopis LIFE ho zaradil medzi 20 géniov 20. storočia. Jeho otec Antonio bol baníkom v neďalekých sírnych baniach. V roku 1906 sa rodina presťahovala do Spojených štátov a usadili sa v New Yorku v židovskej štvrti, kde sa spoznal so svojimi budúcimi spolupracovníkmi Meyerom Lanskym (Meier Suchowliansky), Bugsym Siegelom (Bejamin Siegel), Lepke Buchalterom (Luis Buchalter) a Dutch Schultzom (Arthur Flegenheimer). Školu opustil ako 14-ročný a dal sa na zločineckú dráhu. S trojicou židovských gangstrov vydieral miestnych obchodníkov, predával pašovaný alkohol a heroín. Čoskoro sa dostal za to do väzenia. Po svojom prepustení z väzenia sa Luciano vrátil k trestnej činnosti a v roku 1920 sa stal členom gangu Joe "The Boss" Masseriu. Od roku 1925 bol už jeho pravou rukou. Mal na starosti pašovanie, prostitúciu a distribúciu drog. Konkurentom Masseriu bol vzdelaný a kultivovaný Salvatore Maranzano, ktorého poslal do USA sám „Boss všetkých bossov“ Sicílie don Vito Cascio Ferro, aby mu tam pripravil pôdu. Maranzano bol takmer prvý vysokoškolsky vzdelaný mafián. Študoval teológiu, hovoril šiestimi jazykmi a veľmi obdivoval Júlia Cézara. Získal aj prezývku Malý Cézar. Popri Masseriovi a Maranzanovi si postavenie postupne získaval aj známy Salvatore Luciano. Do jeho gangu ešte patrili židovskí mladíci Meyer Lansky a syn ruských prisťahovalcov Bugsy Siegel. Doplnili ich ešte Frank Costello a Vito Genovese. Už v roku 1925 mali pod kontrolou desiatky čiernych paliarní a liehovarov. Pašovali tiež alkohol z Kanady a zarábali až 12 miliónov ročne. Mladý prosperujúci gang zaujal dvoch hlavných šéfov Masseriu aj Maranzana a každý ho chcel pritiahnuť na svoju stranu. Najprv sa to podarilo Masseriovi. Malý Cézar sťažoval Masseriovi „podnikanie“ až natoľko, že sa začala veľká vojna gangov. Masseria totiž združoval okolo seba hlavne svojich známych prisťahovalcov zo svojho rodiska Castellamare del Golfo. Koncom 20. rokov vypukla tzv. Castellamareská vojna, ktorá skončila v r. 1931. Proti sebe stáli 2 skupiny. Jednu viedol Salvatore Maranzano a druhú Joe Masseria. V Masseriovej skupine boli Lucky Luciano (Salvatore Luciana), Vito Genovese Carlo Gambino a Frank Costello (Francesco Castiglia), v druhej Maranzanovej boli Joseph Profaci, Tommy Gaetano Lucchese a Joseph Bonanno. Maranzano chcel tiež získať Luciana na svoju stranu a preto ho vylákal na stretnutie, kde mu dali príučku. Strašne zbitého a dorezaného ho nechali polomŕtveho na brehu rieky. Odvtedy mal ochrnutú pravú polovicu tváre. Luciano prežil a jeho priateľ Lansky mu dal meno „Lucky“ – šťastný, čo mu aj ostalo na celý život. Po tejto skúsenosti sa dal nahovoriť k likvidácii svojho šéfa Masseriu, ktorého zavraždil 15. apríla 1931 Benjamin "Bugsy" Siegel, Vito Genovese, Albert Anastasia a Joe Adonis, keď Luciano odišiel na záchod počas spoločného obeda s Masseriom. Po skončení vojny sa Maranzano vyhlásil za „Capo di tutti capi" (šéf všetkých šéfov) a rozdelil New York medzi 5 rodín podľa vzoru Rímskych légií. Luciano dal Maranzanu zavraždiť 10. septembra 1931. Vrahovia ho navštívili v prestrojení za policajtov. Asistoval pritom dôvernik Maranzana, Tomy Lucchese. Po tejto vojne došlo k reorganizácii mafie, zrušila sa funkcia „Capo di tutti capi" (šéf všetkých šéfov) a miesto nej sa zriadila Komisia 5 rodín, členmi sa mohli stať nielen Sicílčania, ale aj Íri a Židia (Buggsy Siegel, Meyer Lansky). Rozdelenie sféry záujmu zostalo zachované medzi 5 rodín a platí dodnes: Lucky Luciano (Genovese), Joe Profaci (Colombo), Frank Scalise (Gambino), Tom Gagliano (Lucchese), Joseph Bonanno (Bonanno). Joe "Bananas"Bonanno prevzal Maranzanovu skupinu a stal sa v 26-tich rokoch najmladším šéfom mafiánskej rodiny. Jeho najväčším spojencom bol Joe Profaci, s ktorej neterou bol ženatý jeho syn Bill. V roku 1930 založil Luciano, Benjamin "Bugsy" Siegel, Meyer Lansky, Lepke Buchalter, Tommy "Three-Fingered Brown" Lucchese, Martin "Bugsy" Goldstein, Abe "Kid Twist" Reles, Joe Adonis, Albert "The Mad Hatter" Anastasia a Jacob "Gurrah" Shapiro exekutívny orgán Murder, Inc. - Murder Incorporated – Vražedná spoločnosť s r.o., ktorá vraždila za peniaze na objednávku a vykonávala exekúcie nariadené tzv. Komisiou. Fiorello La Guardia, starosta New Yorku napriek svojmu talianskemu pôvodu dal pokyn špeciálnemu prokurátorovi Thomasovi Dewey, aby vyšetril Lucianove obchody. V roku 1936 už nahromadil dosť dôkazov o nezákonnej činnosti Luciana, bol zatknutý a obvinený za rôzne trestné činy týkajúce sa prostitúcie a vydierania. Bol uznaný vinným a odsúdený na 30 až 50 rokov väzenia. Luciano ale naďalej kontroloval svoje kriminálne impérium z väzenia, a v roku 1942 pomohol vláde Spojených štátov čeliť sabotážam, ktoré robili nemecké ponorky v prístavoch New Yorku. Taktiež zorganizoval bezproblémové vylodenie Spojencov za pomoci miestnej mafie (Don Calogero Vizzini) na Sicíliu. Za tieto služby mu vo februári 1946, Thomas Dewey, teraz guvernér New Yorku, zmiernil trest a deportovali ho do Talianska. Tam naďalej koordinoval svetový obchod s heroínom smerujúci do USA. Charlie Lucky Luciano zomrel na infarkt v Neapole 26. januára 1962 Štefan Rencz