Něco z Alenky

Je to už dávno, ale stále to mám niekde v podvedomí. Občas sa zarazím, keď počujem tiktakovať starý mechanický budík, občas mi v periférnom videní prebehne divný zajac a zmizne za prasknutou šálkou s červenými bodkami, občas na mňa mrkne srdcová kráľovná pri hraní sedmy s mojou dcérou a občas nachádzam pod posteľou šróbiky, matičky a pružinky, ktoré asi zostali navyše potom, čo mi pán Švankmajer pred rokmi rozobral a zase poskladal myseľ. Netrpím veľmi na tento surealizmus, ale toto bolo pekné.