Řím, otevřené město

Bohužel, málokdy se na našich obrazovkách objeví filmový skvost, jako je tento snímek. I když je starší a čenobílý, doporučuji jej ke shlédnutí.

Touto vetou utešuje don Pietro (A. Fabrizi) kňaza, ktorý ho odprevádza na popravu. Je to film o tom, ako sa z drobného človeka, bojujúceho za spravodlivosť, stáva hrdina. Či už je to malý chlapec Marcello, ktorý s priateľom schováva na povale bomby, alebo jeho matka Pina (A.Magnani), ktorá sa nebojí ukryť spolu so svojim nastávajúcim Francescom jeho priateľa Manfrediho, člena odboja. Rovnako don Pietro, ktorý neváha robiť spojku, či ukryť prenasledovaných, a odmietne vypovedať, či nahovoriť Manfrediho, aby prezradil ďaších ľudí po tom, čo padnú do rúk fašistov. Naopak nabáda ho a modlí sa, aby Manfredi odolal mučeniu a nič neprezradil, hoci vedel, že i jeho bude čakať guľka.

Byl jsem prekvapen, film ma sceny, ktere by se neztratily i dnesni tvorbe filmu. Film je vzdy lepsi, kdyz konci spatnym koncem. Ten spatny konec ve vas necha prave ten nezapomenutelny pocit narozdil od vsech tech happyendu na ktere si uz vicekrat nevzpomenete.

Takovy jiny valecny film. Diky tomu, ze je film tocen az dokumentarne je v nektrych scenach kvuli spatnemu svetlu videt, co se tam vubec deje ale jinak je to pozoruhodny film.