Věčný návrat

Když jsem film, viděl ještě jako kluk, líbil se mi Jean Marais a krásná Madelene Soloqne. A ten těžký zápas o svojí lásku, a pak se objeví na scéně skřet, který hodí do drinku jed. A film končí, jak v tragédii Romeo a Julie. Byl jsem při finále rozrušen, jako žena, která jede na dovolenou a neuvidí dva, tři díly o zelené ještěrce...

Je to lyrické spracovanie večného príbehu lásky Tristana-Patrica a Izoldy-Nathalie prenesené do Francúzska a do doby, v ktorej bol film natáčaný. Patrice sa rozhodne oženiť svojho strýka Marca. Z výletu na ostrov mu privedie mladú plachú dievčinu Nathalie, ktorá na cestu dostala fľaštičku s názvom Poison (jed). Vypitie jej obsahu so svojim starším manželom jej mala zabezpečiť večnú lásku. Zlomyseľný bratranec Achille ju však vylial do pohárov Patrica a Nathalie. Tí zahoreli k sebe láskou, ktorú nedokázalo zničiť ani odlúčenie potom, čo Marc vyhnal Patrica z domu. Láskou, ktorá ich znovu spojila v minútach spoločnej smrti. Snáď trochu stuhnuto pôsobila postava osudu odovzdanej Nathalie v podaní Madeleine Sologne, no výborný výkon predviedol vtedy ešte mladý Jean Marais ako Patrice a zaujala ma tiež Yvonne de Bray v úlohe jeho tety a súčasne Achillovej matky. Film už možno nie je zaujímavý pre väčšiu časť dnešného publika, pretože je možno málo akčný a naviac čiernobiely. Ale pre milovníka starých filmov sa ho oplatí vidieť a obzvlášť v pôvodnom znení.