Trockij

Film je skutočným spracovaním búrlivého života ruského revolucionára Trockého. Narodil sa ako Lev (Leoba) Davidovič Bronštejn v rodine bohatého židovského statkára 26. októbra 1879. Ako 9-ročný začal študovať v Odese. Čoskoro sa stal presvedčeným marxistom a boľševikom. Za svoje politické aktivity bol neskôr vylúčený z vysokej školy, kde študoval matematiku, a deportovaný v r. 1902 na Sibír. Nakoľko cárske tábory sa nedali porovnať s neskoršími zo sovietskej éry, podarilo sa mu viackrát utiecť podobne ako Leninovi či Stalinovi. Vo Veľkej Británii sa pridal k Leninovi a spolupracoval na vydávaní novín ISKRA. Po návrate do Ruska bol zase niekoľkokrát deportovaný na Sibír. Bol jedným z účastníkov revolúcie v Petrohrade v rokoch 1905 – 1906 a znovu bol deportovaný na Sibír, odkiaľ sa mu opäť podarilo ujsť. Niekoľko rokov potom žil v emigrácii v USA, Švajčiarsku a Kanade. Po návrate do Ruska v r. 1917 sa stal aktívnym boľševikom a viedol aj útok na Zimný palác, sídlo Dočasnej vlády, v ktorom sa bez odporu vzdali mladí kadeti. Trockij, ktorý vybudoval Červenú armádu, vniesol do nej tvrdé a často až brutálne metódy. Bol schopný dať zastreliť aj celý štáb Červených gárd v Petrohrade po domnení, že sa slabo bránili bielogvardejcom. Stal sa pravou rukou a politickým nástupcom Lenina a vykonávateľom červeného teroru. Po smrti Lenina sa zmocnil testamentu jeho rival v boji o moc Stalin a nechal sa vymenovať za generálneho tajomníka strany. Trockého pre jeho zásluhy nemohol len tak zlikvidovať, preto ho postupne vylúčil zo všetkých politických aj štátnych funkcií a deportovali do Kazachstanu v r. 1928. O rok ho ho násilne vyhostil do Turecka. Trockij neústavne publikoval a kritizoval metódy vládnutia Stalina, preto sa stal postupne aj iných štátoch nežiadúcim. Po Turecku sa usadil vo Francúzsku, z Nórska ho vypovedali na nátlak sovietskej vlády do Mexika. Ako permanentný revolucionár sa nezaprel ani v exile. Prichýlil ho do svojej vily maliar Diego Rivera. NKVD postupne mu vyvraždila celú rodinu, švagra Leva Kameneva (vlastným menom Rozenfeľd), významného boľševíka, v r. 1936, ako aj jeho syn vyhostený do Francúzska zomrel za nevyjasnených okolností v Paríži v tom istom roku. Zavraždiť Trockého nariadil Stalin Beriom gen. Sudoplatovovi, náčelníkovi zahraničnej sekcie NKVD. Prvý pokus riadil agent Spiegelglas veľmi amatérsky.K omunistický nadšenec, mexický maliar David Alfaro Siquero,s podplatil stráže a vtrhol do vily s priateľmi v policajnom prestrojení. Vystrieľali zásobníky a ušli preč. Trockij sa stihol skryť so ženou a vnukom pod posteľ a nič sa im nestalo. Druhý pokus už sám riadil Sudoplatov priamo z Moskvy cez agenta Ejtingtona. Ten získal na vykonanie činu syna španielskej revolucionárky, ktorej bol milencom - Ramona Mercadera. Ten sa votrel do priazne Trockého sekretárky (ktorá bola na rozdiel od filmovej postavy Romy Schneder, škaredá stará dievka, ktorá sa do neho zamilovala) a predstieral, že je kanadský obchodník, veľký obdivovateľ Trockého a pripravuje o ňom článok. Ako Mr. Jackson už neskôr pravidelne konzultoval so samotným Trockým. 20. augusta 1940 navštívil Mr. Jackson znovu Trockého, aby definitívne prekontroloval koncept. V aute s československým diplomatickým číslom čakali agenti „gen.Kotov“, Grigulevič a Caridad. Pri čítaní konceptu Ramon Mercader zasadil úder do hlavy Trockému horolezeckým cepínom. Trockij zaregistroval pohyb, takže úder nebol okamžite smrteľný, a zburcoval ochranku, ktorá átentátnika okamžite zatkla. Medzitým auto s agentmi ušlo do prístavu, kde na nich čakala sovietska obchodná loď pripravená k odplávanou. Trockij na druhý deň podľahol zraneniu. Mercader bol súdený, ale držal sa naučeného scénára, že motívom vraždy bola žiarlivosť na Trockého, ktorý vraj obťažoval jeho milenku Sylviu, sekretárku Trockého. Odsúdili ho na 20 rokov vazenia. Nikdy neprezradil svoju totožnosť. Po prepustení odcestoval na Kubu, kde bol poradcom Fidela Castra, neskôr cez Prahu do Moskvy, kde ho vyznamenali radom Lenina a Hrdinom Sovietskeho svazu. (A to už bolo po smrti Stalina.) Po páde Beriu bol gen. Sudoplatov uvaznený za svoje zločiny stalinskej éry na 20 rokov a do svojej smrti v r. 1988 nebol nikdy rehabilitovaný. Trockého vrah Mercader zomrel v r .1978 na Kube. Jeho pozostatky tajne previezli do Moskvy a je pochovaný na moskovskom cintoríne Kuncevo pod menom Ramon Ivanovič Lopez – Hrdina SSSR