Nikolaj Jerjomenko

Nikolaj Nikolajevič Jeremenko ml. 14.2.1949 Vitebsk – 28.5.2001 Narodil sa v rodine hercov Nikolaja Jeremenka staršieho a Galiny Orlovej. Takmer celé detstvo prežil za kulisami v divadle, pokiaľ zrovna rodičia nehosťovali v inom meste. Zážitky z detstva určite ovplyvnili jeho výber povolania, hoci rodičia ho priamo k herectvu neviedli. Na prvý pokus sa však na školu nedostal, pretože sa omeškal na konkurz. VGIK absolvoval v triede Gerasimova a Makarovej. Jeho spolužiakmi boli niektoré ďalšie deti už známych hercov, ako Vladimír Tichonov, Natália Bondarčuková. Debutoval vo filme „Pri jazere“ v r. 1970. Nasledovala úloha v snímke „Horiaci sneh“ a potom ďalšie. Popularitu si získal u divákou vďaka postave Juliana Sorela v televíznom seriáli „Červení a čierni“. Aj ďalšie jeho práce mali úspech, stačí spomenúť „Mladosť Petra“. Ešte väčším triumfom bol vojnový film „Piráti XX storočia“. V ďalšom roku bol v časopise Sovietsky Ekran vyhodnotený ako najlepší herec roka. V 90-tych rokoch začali ubúdať ponuky na zaujímavé úulohy a tak sa rozhodol skúsiť šťastie ako režisér. V r. 1995 debutoval so snímkou „Syn za otca...“, pričom hlavné úlohy stvárnil sám so svojim otcom. Bola to ich prvá spolupráca vo filme. Kritika neprijala film najlepšie. Označila ho za červeno-ružový, nostalgicky smútiaci za uplynulým časom. Jednou z posledných prác herca boli filmy „Krestonosec 2“, „Daruj mi svetlo luny“ a „Testy pre skutočných mužov“. V osobnom živote nebol ideálnym mužom. Oženil sa s neherečkou Vierou Titovovou, s ktorou má dcéru Oľgu. Neskôr prežil viacero mimomanželských románikov. Z jedného z nich pochádza jeho nemanželská dcéra Tatjana. Hoci ženám bol neverný, obe svoje dcéry miloval. Ako 50-ročný chcel zmeniť svoj život. Rozviedol sa a a chcel sa znovu oženiť, ale už to nestihol. 1.7.2000 zomrel jeho otec a Nikolaj ho nasledoval necelý rok na to. Zomrel nečakane na trombózu 28.5.2001. Pochovaný sú na jeho prianie spolu s otcom.