Truus Van Aalten

Truus van Aalten bola holandská herečka, ktorá sa preslávila v nemeckej kinematografii v rokoch 1920 - 1930. Narodila sa ako Geertruida Everdina Wilhelmina van Aalten 2. augusta 1910 v meste Arnheim v rodine drogistu. Otec vlastnil drogériu najprv v Arnheime, neskôr v Amsterdame. Po ukončení základného vzdelania pracovala v rôznych profesiách, ale veľmi ju fascinovalo filmové umenie. Dokonca si aj ostrihala dlhé vlasy, aby sa podobala americkým hviezdam Colleen Moore a Louise Brooks, ktoré nosili chlapčenské účesy na znak emancipácie žien. V roku 1926 pracovala v módnom dome Peek & Cloppenburg v Amsterdame, keď si všimla inzerátu nemeckého štúdia UFA v Berlíne. Zúčastnila sa konkurzu a napriek 200 člennej konkurencie dostala vedľajšiu úlohu v nemom filme „Die sieben Töchter der Frau Gyurkovics“. Príchodom zvukového filmu neutrpela, nakoľko už dokonale ovládala nemčinu. Okrem svojho rušného života na striebornom plátne vystupovala príležitostne na scéne berlínskej Volksbühne, a v roku 1930 sa objavila v muzikáli "Das Mädchen mit dem Nummernbrett" Maxa Reinhardta. Tu sa prejavil aj kej talent na komediálne úlohy. V roku 1929 konzervatívny nacionalistický politik Alfred Hugenberg začal ovplyvňovať ideové smerovanie spoločnosti UFA. Začal vytláčať z produkcie filmy so sociálnou kritikou a nahrádzať ich tzv. Heimat filmami – národne ladené romantické filmy. Ešte radikálnejšia zmena nastala, keď sa k moci dostal Hitler. Do konca marca museli opustiť štúdio všetci zamestnanci židovského pôvodu, medzi nimi aj mnoho priateľov Van Aalten. Keď bola nútená zmeniť si národnosť na nemeckú, ako bolo stanovené vo filmovom priemysle, aby pokračovala v práci, presťahovala sa späť do Holandska. V Holandsku pokračovala vo svojej kariére, ale v roku 1939 sa zase vrátila do Nemecka, kde bola ešte stále veľmi populárna. Tu nakrútila film Ein ganzer Kerl, ktorý mal premiéru v októbri 1939 v Nemecku a v marci 1940 v Holandsku. Po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 sa pokúsila vrátiť do Holandska, ktoré bolo blokované uzavretím holandských hraníc každému utečencovi bez ohľadu na národnosť alebo motiváciu. Keď Nemecko napadlo Holandsko v máji 1940, bola v Nemecku, ale v októbri jej dovolili usadiť sa v Amsterdame. Odmietla členstvo v kultúrnej komore a spoluprácu s propagandou a okupantmi. Po oslobodení v roku 1945 sa pokúsila znovu nájsť prácu ako filmová herečka. V Holandsku ju ignorovali, pretože v minulosti pracovala aj keď nie pre nacistické Nemecko, ale filmový priemysel v Nemecku. Pokúšala sa získať úlohy v USA či Anglicku, no žiaľ nebol o ňu záujem. V roku 1954 založila firmu na export a import suvenírov v meste Voorhout a zásobovala turistické obchody v strediskách pozdĺž Severného mora. V roku 1964 sa tajne vydala za Henk Godwaldta, ktorý zomrel v roku 1988. V posledných rokoch života trpela duševnou chorobou a preto od roku 1996 žila na klinike Warmond, kde 27.6.1999 zomrela takmer zabudnutá verejnosťou. Filmografia: 1926: Die sieben Töchter der Frau Gyurkovics 1927: Die selige Exzellenz 1928: Die geheime Macht 1929: Sechs Mädchen suchen Nachtquartier 1928: Das Spreewaldmädel 1928: Leontines Ehemänner 1928: Der moderne Casanova 1929: Oh Mädchen, mein Mädchen, wie lieb' ich Dich! 1929: Die lustigen Vagabunden 1929: Jennys Bummel durch die Männer 1929: Ich hab mein Herz im Autobus verloren 1929: Die fidele Herrenpartie 1929: Der Sonderling 1930: Susanne macht Ordnung 1930: Pension Schöller 1930: Nur am Rhein 1930: Liebling der Götter 1931: Kasernenzauber 1931: Kopfüber ins Glück 1931: Der Bettelstudent 1932: Hirsekorn greift ein 1932: Teilnehmer antwortet nicht 1933: Eine ideale Wohnung