Alisa Frejndlich

Alisa (tiež Alisja) Brunovna Frejndlichová Narodila sa 8.12.1934 v Leningrade. Jej otec bol známy herec Bruno Frejndlich, pôvodom nemec, a rovnako jej matka Xénia bola herečkou. Niet divu, že sa divadlom zaoberala už v detstve ako členka dramatického krúžku. Pred vojnou sa rodičia rozišli a otec evakuoval do Taškentu. Možno aj to bolo záchranou pre Alisju a jej matku, pretože vo vojnových časoch sa začali represálie proti potomkom nemeckých osadníkov. Nevyhli sa jej ani príbuzní Alisje z otcovej strany. Jej strýko aj so ženou boli uväznení. Alisja s matkou prežili blokádu v Leningrade. Matka počas vojny pracovala v závode a k herectvu sa už ani po vojne nevrátila. Otec sa z evakuácie vrátil už s novou rodinou – manželkou a dcérou, no Alisja sa s nim stretávala poza chrbát svojej macochy, ktorá bola proti tomu. So svojou sestrou sa stretla až oveľa neskôr. Tá dlho o svojej staršej sestre ani nevedela. V r. 1957 absolvovala herecký inštitút v Leningrade a stala sa členkou hereckej skupiny V. Komissarževskej. Debutovala v r. 1958 vo filme „Život znovu začína“. Jej prvé úlohy však neboli zaujímavé a ostali bez povšimnutia. V r. 1961 prestupuje do divadla Lensovieta, kde sa stáva jednou z hlavných herečiek. Čoskoro sa vydáva za umeleckého vedúceho divadla Igora Vladimirova. Narodila sa im dcéra Varvara. V kine sa jej zatiaľ nedarilo, hoci v divadle mala veľký úspech. Hlavnú úlohu získala až v r. 1973 vo filme "Dokiaľ budem žiť", Za prelomový rok možno počítať r. 1976, keď ju Eľdar Rjazanov pozval na natáčanie filmu „Služobný román“. Film mal veľký divácky ohlas a Alisja Frejdlichová a Andrej Mjagkov boli označený za najlepších hercov toho roka. V r. 1978 natočila melodrámu „Staromódna komédia“, v ktorej hrala spolu so svojim manželom. Pekná bola aj jej úloha Anny Rakúskej v muzikáli „d´Artagnan a traja mušketieri“. Jej príjemný spev lahodil divákom a jej pesničky často púšťali v televízii aj v rozhlase. Horšie to bolo v osobnom živote. Jej manželstvo rozpadlo začiatkom 80-tych rokov po tom, čo sa zoznámila s mladým hercom Jurijom Solovejom. Z divadla Lensovieta prestúpila do BDT, kde hrá dodnes. Talent herečky sa tu ďalej rozvíjal v nových hrách. V postsovietskom čase natáča pomenej. Znovu si zahrala Annu Rakúsku v „Mušketieroch po 20-tich rokoch“ a v „Tajomstve kráľovny Anny“. Veľmi úspešnou bola úloha spisovateľky vo filme „Podmoskovské večery“. V divadle si splnila svoju túžbu – Lady Macbeth, hoci táto úloha sa nestala jej osobným triumfom. S ňou sa tiež rozlúčila s trvalou prácou v BDT a pracuje ako hosťujúca herečka v rôznych divadlách. Jej dcéra Varvara sa tiež stala herečkou a stretáva sa s matkou často na scéne. Vo filme sa jej už ponúka málo úloh i z ponúknutých ona samotná mnohé odmieta. A tak si v posledných rokoch do svojej filmografie mohla zapísať len jednu hlavnú úlohu v seriáli „Ženská logika“. Keďže divácky ohlas bol veľký, boli natočené dve voľné pokračovania.