Béla Balázs

Balázs Béla, pôvodným menom Bauer Herbert, bol maďarský básnik, spisovateľ, filmový režisér a pedagóg filmovej akadémie židovského pôvodu. Narodil sa v meste Szeged, 4. augusta 1884, zomrel v Budapešti (Budapest – Józsefváros) 17. mája 1949. Bol jednou z významných postáv maďarskej kultúry 20. storočia, ktorý mal veľký vplyv na svojich súčasníkov a priateľov ako Bartók Béla, Kodály Zoltán a Lukács György. Keď mal 6 rokov, rodina sa presťahovala do Lőcse (dnes Levoča, Slovensko). Po smrti jeho otca Simona Bauera, gymnaziálneho učiteľa sa s matkou (Léwy Eugénia) presťahovali nazad do Szegedu. Od roku 1902 študoval na univerzite Petra Pázmánya (Pázmány Péter Tudományegyetem) maďarčinu – nemčinu, a jeho spolubývajúcim na internáte v Eötvös Kollégium bol neskorší slávny hudobný skladateľ Kodály Zoltán. Po ukončení štúdia pokračoval v Berlíne v štúdiu filozofie. Tu napísal svoju prvú knihu „Halálesztétika“. Neskôr publikoval v časopise „A Holnap“ a v „Nyugat“. Známe sa stali jeho secesné rozprávkové hry. V roku 1909 mala premiéru jeho prvá divadelná hra Doktor Szélpál Margit. V rokoch 1911-1912 sa zdržiaval v zahraničí, Taliansku, Paríži a Berlíne. V roku 1914 sa dobrovoľne prihlásil na front, kde bol ranený. V roku 1916 vydali jeho vojnový denník. V roku 1919 sa stal členom direktória revolučných spisovateľov (Forradalmi Írók Direktóriuma). Po páde „Maďarskej boľševickej republiky rád“ ušiel do Viedne, kde pôsobil ako redaktor vo viacerých nemecky a maďarsky písaných periodikách. Písal aj divadelné a filmové kritiky. Od roku 1926 do 1930 pracoval v Berlíne s Erwiom Piscatorom a Georg Wilhelm Pabstom. Tu sa zoznámil aj s Leni Riefenstahl, vtedy ešte herečke, pre ktorú napísal niekoľko scenárov. Vstúpil do komunistickej strany Nemecka. V roku 1930 na pozvanie sovietskych spisovateľov odcestoval do Moskvy, aby napísal scenár a režíroval film o maďarskej boľševickej revolúcii. Tu sa usadil, a v roku 1932 sa stal pedagógom na vysokej škole filmového umenia. Od roku 1938 vydával v Moskve maďarské noviny „Új hang“ (Nový hlas). Po roku 1945 sa vrátil do Budapešti kde pokračoval vo svojej režisérskej a pedagogickej činnosti. Učil aj v Prahe a Ríme. Veľký ohlas získal film napísaný podľa jeho scenára „Valahol Európában“, v réžii Géza Radványiho. Napriek tomu že dostal prestížnu Kossuthovu cenu, maďarský ideologický vodca Lukács György ho „odstavil“ pre jeho avantgardné umenie. Stratil zamestnanie, a nesmel ani učiť na filmovej akadémii. Jeho dielo sa objavilo na verejnosti až niekoľko desaťročí po jeho smrti, jeho denník z obdobie 1903 až 1922 vydali značne oklieštené v roku 1982. Jeho kultúrnohistorické dielo je dodnes zachované iba v rukopisoch. Balázs Béla zomrel 17. mája 1949 na mozgovú porážku. Pochovaný je na cintoríne Kerepesi temető v Pantheóne robotníckeho hnutia (Munkásmozgalmi Pantheon). Štefan Rencz