Jaroslav Večeřa

Režisér a scenárista. Absolvoval FAMU (1975), ale to už bol strihačom vo štúdiu ČST Ostrava (1968), potom režisérom publicistiky a dokumentu (od 1978), skôr než odišiel na voľnú nohu (1994). Nemá vyhradenú tému, strieda žánre i tvoriace metódy. Začínal s populárne náučnými filmami Svedectvo nemých génov (1984) o objave svetového významu v hematológii a Diagnóza AIDS (1988), čo bol u nás prvý verejný tv. projekt o tejto nemocnici, obidva získali Hlavnú cenu AFO. Prešiel k publicistike, mj. k prípadu gynekológa z Kroměříže, ktorý zavinil smrť novorodeneckých dvojčiat Žiť s pocitom viny (1990), alebo k rodine, ktorá pečuje o postihnuté deti. Nechcú súcit (1994): obidva ocenený na MFF v Lodži. Do cyklu Tá naša povaha česká (1993 – 2008) natočil desiatky dielov, mj. pozoruhodný Na dne (1998) o mladých ľuďoch na okraji spoločnosti alebo národ zodpovedajúci sondu Sudety, naše trauma (2003), opäť niektoré ocenené (mj. Trilobit či Pierot). Je autorom cyklu kritickej publicistiky U nás v Kocúrkove (2003), kde pokladal otázky: prečo miznú klasické kaviarne a kiná? (Koniec starých časov): budeme postihovať za neohlásený spev i vtáky? Budeme všetko baliť do fólie? Je milovníkom tradíc, hlavne starých remesiel, čo ukázal i najväčší počin: cyklus o zabudnutých remesliach a technických pamiatkach Za svedkami minulosti (1983 – 1986, 46 dielov, sc. M. Švihálek), ocenený ČLF (1987). Ďalší seriál Dedičovia starých remesiel (1988 – 1989) získal cenu AFO (1990). S možnosťou cestovať po novembri 1989 prepukla nová vášeň: najskôr natočil behom cesty po zemiach EU Československé katolícke misie v zahraničí (1992, 2.diely) potom svižný fejetón Postrehy od inokadiaľ (1993 – 2006), kedy spravodajcovia ČRo prinášali osobité pohľady na Európu. Jednému z klasikou novinárčiny vzdal hold spomienkovým To bol Karol Kyncl (2002). Bol i pôvodcom cyklu o svojráznych osobnostiach Géniovia, blázni (1996 – 2000), v čom vidíme ozvuk predchádzajúcich filmov o naivnom maliari Liboru Vojkuvkovi Maliari sa rodia fúzatý (1987) a Ako rastie maliar (1994). Režíroval i časť dielu z cyklu M. Kačora Osudové okamžiky (2001 – 2003) a pre cyklus Náš snímok o legendárnom zbojníkovi z Beskýd Pesnička o Ondrášovi. Jedinečný bol i sociologický prierez fenoménom Stodolné ulice v Ostrave. Na väčšine snímkov s ním pracovali dramaturg a scenárista Karol Bělohlavý a kameramanmi Jaromír Nekuda, Zdenek Úlehla a Krunoslav Keteléš.