Gerd von Rundstedt

Poľný maršal Gerd von Rundstedt, narodený 12. decembra 1875 v Ascherslebene v dnešnom Sasku-Anhaltsku, bol jedným z najvýznamnejších nemeckých veliteľov druhej svetovej vojny. Je považovaný za jedného z najschopnejších predstaviteľov tzv. nemeckej „starej školy“, tj. bývalých príslušníkov generálneho štábu z prvej svetovej vojny. Pochádzal z Pruskej šľachtickej rodiny. V roku 1892 vstúpil do armády. V roku 1902 začal navštevovať vojenskú akadémiu, ktorej zložitým príjmacím konaním neprešlo až 75% žiadateľov. Počas prvej svetovej vojny bol viackrát povýšený. Zúčastnil sa aj bitky na Marne. Neskôr pôsobil na východnom fronte v rámci 12. armády. Na konci pevej svetovej vojny dosiahol hodnosť majora. Cez vojnu ako aj po jej skončení slúžil v štáboch, najskôr pechotného a armádneho zboru, neskôr divízie. Po vojne zostal súčasťou Reichshwehru. V roku 1927 ho povýšili do hodnosti generálmajora. V roku 1932 krátko velil 3. pechotnej divízii. Čoskoro ale z tejto funkcie odstúpil, po tom čo Franz von Papen vyhlásil stanné právo a začali prenasledovať členov nacistickej strany. Von Rundstedt síce opovrhoval nacistami, ale bol zástancom názoru, aby sa armáda do politiky neplietla. Ako dôležitý a schopný dôstojník sa podieľal na výstavbe a znovu vyzbrojení Wehrmachtu, čo sa priečilo Versaillskej zmluve. V tom čase začalo gestapo sledovať vrchného veliteľa armády Wernera von Fritscha. Nacisti neskôr von Fritscha obvinili z homosexuality a prinútili odstúpiť. Von Rundstedt ktorý v tom čase bol najdlhšie slúžiacim dôstojníkom celej armády a von Fritscha si veľmi vážil, osobne šiel za Hitlerom a žiadal ho, aby bola celá vec prešetrená. Von Fritscha nakoniec zbavili obvinenia, ale dosiahli to, že odstúpil. Aj Gerd von Rundstedt po skončení pohraničnej krízy s Československom roku 1938 odstúpil zo svojej funkcie. V lete roku 1939 bol opäť povolaný do funkcie a menovaný veliteľom štábu, ktorý bol premenovaný na Skupinu armád Juh, ktorá sa zúčastnila útoku na Poľsko. Jeho jednotky vybojovali bitku na Bzure a zajali 120 000 Poliakov. Už v tej dobe, sa prejavil ako svojrázny veliteľ, ktorý sa nezaoberal detailmi. Tie radšej prenechával na svojho schopného náčelníka štábu Ericha von Mansteina. Koncom októbra 1939 bol menovaný za veliteľa Skupiny armád A. Počas nasledujúcich bojov úspešne viedol vojská, ktoré pri útoku cez Ardeny prekvapili a obkľúčili početné nepriateľské sily. Za svoje úspechy bol 19. júla 1940 povýšený do hodnosti poľného maršala. V roku 1941 viedol Skupinu armád Juh počas operácie Barbarossa. Práve jeho skupina armád sa stretla s najväčším množstvom sovietskych tankov. 8. augusta sa jeho skupine armád vzdalo vyše 100 000 sovietskych vojakov, ktorých obkľúčil okolo Umane. V priebehu mesiaca spolu s vojskami skupiny armád stred uzavrel pri Lochvici obrovský Kyjevský kotol, v ktorom Nemci zajali ďalších 665 000 zajatcov. Ostro odmietal postup do vnútrozemia Sovietskeho zväzu v priebehu zimy. Na konci novembra 1941 bol po prudkej hádke s Hitlerom odvolaný a prepustený avšak so všetkými poctami (oficiálne zo zdravotných dôvodov), pretože neuposlúchol Hitlerov rozkaz a pod silnými údermi nepriateľa so svojimi jednotkami ustúpil z Rostova na Donu. V marci roku 1942 bol vymenovaný za veliteľa vojsk na západe, kde okrem iného viedol stavbu Atlantického valu, najprv sám, neskôr spolu s maršalom Rommelom. Po spojeneckej invázii sa obidvaja aj napriek prudkým profesionálnym sporom v oblasti stratégie a niekedy aj osobnej nevraživosti zhodli na tom, že vojna je stratená, a že je nutné čo najrýchlejšie uzavrieť mier. Rundstedta za jeho opakované požiadavky rokovať so Spojencami krátko po ich vylodení odvolali a nahradili maršalom von Klugem. Následne Runstedta Hitler poveril predsedaním čestnému súdy, ktorý mal rozhodnúť o osude 55 dôstojníkov, ktorí boli obvinení z účasti na spiknutí proti Hitlerovi z 20. júla 1944. Keď sa v auguste 1944 začal západný front rútiť a Kluge spáchal samovraždu, von Rundstedta povolali v septembri 1944 späť na západný front, teraz do funkcie veliteľa Modelovho štábu. Dosiahol posledný skutočný úspech na západnom fronte, keď sa mu podarilo zmariť Montgomeryho veľkoryso naplánovanú ale zle uskutočnenú operáciu Market Garden. Onedlho dostal poverenie na uskutočnenie útoku v Ardenách, sám ale neveril, že útok bude úspešný a zúfalo sa pokúšal Hitlera presvedčiť, že ide o holé šialenstvo. Počas bojov si uvedomil, že Hitler už stratil pojem o skutočnom stave na fronte. Bitka o Ardeny sa nakoniec skončila nemeckým neúspechom, presne ako predpokladal. V marci 1945 bol definitívne odvolaný z funkcie pre „porazeneckú náladu“. 1. mája 1945 ho zajali Američania v Bavorsku. Niekoľko rokov bol v zajateckom tábore vo Veľkej Británii. Ako svedok svedčil pred súdom s vojnovými zločincami v Norimbergu. Bol obvinený menších vojnových zločinov, ale nakoniec nebol súdený. V roku 1949 bol zo zajatia prepustený. Vrátil sa do Hannoveru, kde zomrel 24. februára 1953.