Philippe Pétain

Philippe Pétain, známy aj ako Maršal Pétain, bol francúzsky generál a neskôr hlava Vichystického Francúzska (časti neokupovaného Francúzska nemeckou armádou v čase druhej svetovej vojny). Narodil sa 24. apríla 1856 v Cauchy-à-la-Tour na severe Francúzska. V roku 1876 vstúpil do armády a absolvoval viaceré vojenské školy vrátane École spéciale militaire v Paríži. V prvej svetovej vojne sa vyznamenal v prvej bitke na Marne a v bitke o Verdun. Získal si tým veľkú popularitu, a vďaka svojim vojenským schopnostiam sa v roku 1917 stal vrchným veliteľom francúzskej armády. V roku 1925 ho poslali do Maroka aby potlačil kmeňové povstanie Abd el-Krim. Po prvej svetovej vojne sa v roku 1934 stal ministrom vojny vo vláde Gastona Doumerguea . Nasledujúci rok sa stal štátnym sekretárom, a v tejto funkcii presadzoval politiku zmierňovania a ústupkov (appeasementu) voči Nemecku. V rokoch 1939–1940 zastupoval svoju vlasť ako veľvyslanec vo Španielsku. Na začiatku druhej svetovej vojny ho ministerský predseda Paul Reynaud s generálom Maximom Weygandom a plukovníkom Charles de Gaulle uviedol do funkcie vo vojenskej rade. Toto trio malo vniesť do francúzskej armády novú silu a patriotizmus. Ale sociálne a politické roztrieštenie vo Francúzsku bolo príliš veľké, a ochota obyvateľstva postaviť sa Nemcom na odpor nebola veľká. Silné útoky Wehrmachtu nakoniec zmarili všetky snahy Francúzov o obranu krajiny. Vtedajší prezident Albert Lebrun vyzval Pétaina aby po rezignácii Maxima Weyganda vytvoril novú vládu. Po páde Paríža sa stal 16.júna 1940 ministerským predsedom. Pétain 22. júna 1940 podpísal s Nemeckom prímerie, ktoré prenechávalo Nemcom kontrolu nad severom a západom krajiny, vrátane Paríža a celého Atlantického pobrežia. Zvyšok, asi 2/5 krajiny, však zostal neokupovaný, a novým administratívnym centrom sa stalo mesto Vichy. Samostatnosť bola formálna, prakticky sa jednalo o kolaborantský režim. Jeho politika lavírovala medzi priateľstvom a odporom voči Nemcom, čo prejavil prepustením svojho ministerského námestníka Pierre Laval, ktorý nadržiaval Nemcom. Na nátlak Nemecka ho v roku 1942 musel vrátiť do funkcie. V roku 1941 začal tajne skúmať možnosť vyjednávania so Spojencami. Keď ho 7. septembra 1944 Nemci s niekoľkými členmi vlády internovali do Sigmaringen v Nemecku, odmietol ďalšiu spoluprácu a abdikoval na všetky svoje funkcie. Odtiaľ ho neskôr oslobodilo americké vojsko a odišiel do Švajčiarska, odkiaľ sa dobrovoľne vrátil v apríli 1945. Pétain bol postavený pred zvláštny súd, ktorý ho odsúdil k trestu smrti za velezradu. Generál Charles de Gaulle (ktorý nastúpil na Pétainovo miesto po konci 2. svetovej vojny) mu trest zmiernil na doživotné väzenie a internovali na ostrove Yeu (fr. Ile d’Yeux). Neskôr bol omilostený a zomrel 23. júla 1951 vo veku 95 rokov v meste Port Joinville na ostrove, kde bol i pochovaný. Štefan Rencz