Wilhelm Frick

Wilhelm Frick bol nemecký politik, minister vnútra a ríšsky protektor Čiech a Moravy. Narodil sa 12. marca 1877 v Alsenz v rodine učiteľa ako najmladší zo štyroch detí. Študovať právo začal v Kaiserslauterne a Heidelbergu, ktoré ukončil v roku 1901. Od roku 1903 pracoval v bavorskej štátnej správe ako právnik na policajnom riaditeľstve v Mníchove. V roku 1923 sa ako vtedajší riaditeľ mníchovskej kriminálnej polície zúčastnil tzv. Pivného puču s Hitlerovou klikou, za čo bol aj neskôr zatknutý v roku 1924 a odsúdený za vlastizradu na 15 mesiacov podmienečne. Zároveň ho aj odvolali z funkcie policajného riaditeľa. V roku 1925 vstúpil do NSDAP, bol zvolený do Reichstagu a neskôr v roku 1930 sa stal ministrom vnútra Durínska. Po uchvátení moci Hitlerom sa Frick stal ministrom vnútra, kde zotrval až do roku 1943. K jeho menu sa viažu aj Norimberské zákony. Boli to dva ústavné zákony prijaté 15. septembra 1935 na zasadaní Ríšskeho snemu v Norimbergu. Týkali sa občianstva a nemeckého pôvodu občanov a nemeckých zákonných úprav a vykonávacích predpisov obsahujúcich nástroje na perzekúciu tzv. „rasovo menejcenného obyvateľstva“. Tieto zákony sa stali základom pre neskoršie vylúčenie Židov z nemeckej spoločnosti. Tieto stali základom obdobných úprav aj v Nemeckom okupovaných a ovplyvňovaných štátoch, napr. v Protektoráte Čechy a Morava a v prvej Slovenskej republike. V roku 1943 bol vo funkcii Ríšskeho ministra vnútra nahradený Heinrichom Himmlerom a bol menovaný Ríšskym protektorom pre Protektorát Čechy a Morava, kde zotrval až do konca druhej svetovej vojny. Po vojne bol Frick zatknutý a odsúdený v rámci Norimberského procesu na trest smrti. Popravili ho s ostatnými odsúdenými 16. októbra 1964.