Klement Gottwald

Klement Gottwald bol prvým robotníckym a komunistickým prezidentom Československa. Prvý československý „robotnícky“ prezident, mal síce robotnícky pôvod, ale nikdy vlastne fyzicky nepracoval. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej poľnohospodárskej robotníčky 23. novembra 1896 v Dědice u Vyškova. Pred prvou svetovou vojnou sa vyučil vo Viedni za stolára. Tam sa aj prvý raz dostal do styku s organizovaným robotníckym hnutím. Zúčastňoval sa na schôdzach českej sociálnodemokratickej mládeže, pracoval v robotníckej telovýchovnej jednote a postupne sa zoznamoval s myšlienkami socializmu. V rokoch 1915 až 1918 bol vojakom rakúsko-uhorskej armády, ale v lete 1918 dezertoval. Bojoval v bitke pri Zborove kde proti nemu na strane československých légií stál budúci generál Ludvík Svoboda. Po vzniku samostatného Československa slúžil dva roky v Československej armáde. Do roku 1926 bol Gottwald funkcionárom komunistickej strany na Slovensku a redaktorom komunistických novín. V rokoch 1926 až 1929 už pracoval v pražskom sekretariáte KSČ. V tom čase sa mu podarilo vytvoriť promoskovskú opozíciu proti jej vedeniu. Od roku 1928 bol členom vedúceho orgánu Kominterny, jej exekutívy. Vo februári 1929 sa na jednaní V. zjazdu KSČ sa Gottwald spolu so Švermom, Guttmannom, Slánskym, Kopeckým a Reimanom dostali do vedenia KSČ. V rokoch 1929 až 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. Známym sa stal citát z jeho prejavu v poslaneckej snemovni dňa 21. decembra 1929: „Říkáte konečně, že jsme pod komandem Moskvy a že si tam chodíme pro rozum. Vy jste pod komandem Živnobanky, Petschka, Weimanna, Preise, vy jste pod komandem Společnosti národů, to jest společnosti imperialistických dravců, a vy si chodíte pro rozum k Petschkům, Weimannum, Rotschildům a Preisům, abyste se naučili vydírat pracující lid ještě lépe než dosud. A my, my jsme stranou československého proletariátu a naším nejvyšším revolučním štábem je skutečně Moskva. A my se chodíme do Moskvy učit, víte co? My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!“. V druhej polovici 30. rokov urobil Gottwald v politike KSČ radu zmien podľa zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu a nariadení VII. kongresu Kominterny v lete roku 1935. V roku 1938 patril k hlavným predstaviteľom opozície proti prijatiu Mníchovského diktátu. Po zákaze činnosti KSČ emigroval Gottwald v novembri roku 1938 do Sovietskeho zväzu. Tu až do roku 1941 zastával politiku, ktorá plnila dohodu, ktorú uzavrelo nacistické Nemecko so Sovietskym zväzom v auguste 1939 (pakt Molotov – Ribbentrop). Keď nemecké vojská prepadli Sovietsky zväz v roku 1941, videl vo vytvorení protihitlerovskej koalície svoju veľkú príležitosť presadiť sa, a neskôr prevziať moc v Československu. V decembri 1943 sa Gottwald dohodol s predstaviteľom londýnskej emigrácie Dr. Edvardom Benešom na zjednotení domáceho a zahraničného odboja. Takto zaistil pre komunistov vplyv na povojnové usporiadanie Československa. 10. mája 1945 sa vrátil do Prahy vo funkcii podpredsedu československej vlády a predsedu Národnej fronty. Od tohto roku až do svojej smrti bol zároveň predsedom KSČ. Po čiastočnom víťazstve komunistov v demokratických voľbách v roku 1946 sa stal predsedom vlády. Postupne bolo jasné, že komunisti sú hrozbou demokracie v štáte, preto vo februári 1948 sa demokratické vládne strany rozhodli k odporu. Nekomunistickí členovia Národného frontu sa stále viac ohradzovali, až nakoniec vo februári 1948 niektorí nekomunistickí členovia na protest podali demisiu, ktorou chceli vynútiť zmenu vlády. Napriek ich očakávaniam však demisiu nepodala väčšina ministrov, a Gottwald následne prinútil prezidenta Beneša pod hrozbou občianskej vojny a Sovietskej intervencie demisiu prijať a vymenovať novú vládu, ktorú už ovládali komunisti. Tým sa začala viac než 40-ročná totalitná vláda KSČ. V tom čase ale už KSČ pomocou kryptokomunistu generála Ludvíka Svobodu ovládala armádu a políciu, pričom si zriadili aj nelegálnu ozbrojenú stranícku armádu „Lidové milice“ podľa vzoru nemeckej SA. Pôvodne Stalin ponúkal Gottwaldovi aj možnosť prebrať moc násilne pomocou Sovietskej armády, toto však Gottwald odmietal, a ani nedovolil vpustiť Sovietske jednotky na územie ČSR. Následne do Československa ale prišli sovietsky poradcovia. Bol zavedený monopol KSČ v školstve, kultúre a vede. V ekonomike sa dával hlavný dôraz na ťažký priemysel a násilnú kolektivizáciu poľnohospodárstva. Hlavný záujem sovietskych poradcov sa sústredil na armádu, bezpečnosť, súdy a prokuratúru. Za jeho vlády došlo v začiatkoch 50. rokov k mnohým vykonštruovaným politickým procesom pod taktovkou Moskvy, a bol rozpútaný neslýchaný politický teror. Vyše sto tisíc ľudí bolo odsúdených k doživotným trestom a súdy vyniesli 230 rozsudkov smrti. Za obeť politických čistiek padlo aj jedenásť najbližších Gottwaldových spolupracovníkov, vysokých funkcionárov ktorí, skončili na šibenici. Táto hrozba visela aj nad samotným Gottwaldom a stále viac prepadal svojmu alkoholizmu. Keď 5. marca 1953 zomrel jeho „veľký učiteľ“ Stalin, zúčastnil sa jeho pohrebu. 11. marca po návrate z Moskvy mu prišlo zle. Mysleli že má chrípku, no skutočnosť bola vážnejšia. Jeho choroby, alkoholizmus, syfilis a srdečná aneuryzma sa tajili. Cesta lietadlom mu pravdepodobne ešte viac poškodila vydutie aorty, následkom ktorej 14. marca zomrel. Podľa sovietskeho vzoru bolo jeho telo mumifikované a umiestnené v mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov, a v rokoch 1953 až 1962 si ho mohli pozrieť návštevníci. Telo Klementa Gottwalda sa na prelome 50. a 60. rokov začalo následkom neskoro prevedenej mumifikácie postupne rozpadávať, preto bolo v roku 1962 spopolnené. Prispeli k tomu aj politické zmeny a kritika kultu osobnosti. Po páde komunizmu v roku 1989 boli jeho pozostatky uložené na Olšanskom cintoríne. Štefan Rencz