Noc na Švédskom vale

Niekoľko týždňov po skončení druhej svetovej vojny sa na Švédskom vale neďaleko Přerova odohrala jedna z najväčších povojnových tragédií. Odohrala sa v katastri obce Horní Moštěnice v noci z 18. na 19. júna 1945. Nemeckí a maďarskí repatrianti (z Dobšinej, Kežmarku, Jánovej Lehoty a Mlynice na Spiši) sa vracali železničným transportom späť na Slovensko z okolia Šluknova, kam ich v druhej polovici roku 1944 násilne evakuovala ustupujúca nemecká armáda. Blízko Přerova vlak zastavil pred železničnou stanicou, kde sa sústreďovali transporty, ktoré mali byť vypravené ďalej na Slovensko. Zhodou okolností bol medzi nimi aj transport, ktorým sa vracal 17. peší pluk z Petržalky z vojenskej prehliadky konanej 15. júna na Václavskom námestí v Prahe. Poručík Karol Pazúr spolu s osvetovým dôstojníkom pluku Bedřich Smetana začuli nemeckú a maďarskú vravu z jedného z vagónov, preto sa rozhodli konať. Zo svojich vojakov zostavili čatu (boli medzi nimi aj chlapci z Dobšinej). Z blízkej dediny Lověšice priviedli mužov s lopatami. Starostovi povedali že budú popravovať niekoľkých príslušníkov SS. Následne dali bezbranných civilistov z vagónov vyviesť k neďalekej hore, kde sa museli vyzliecť, a potom ich postrieľali a zahrabali do priekopy. Cennosti ktoré po obetiach zostali, si príslušníci jednotky podelili medzi sebou. Bolo zavraždených 71 starcov, 120 žien a 74 detí vo veku 6 mesiacov až 13 rokov. Medzi týmito údajnými Nemcami bolo zavraždených aj 30 Slovákov. Vraždeniu uniklo iba sedem ľudí z transportu. Bol medzi nimi aj Pavol Molnár. Dnes má 68 rokov a žije v Rožňave. Otrasný masaker sa za socializmu zamlčiaval a mnohé archívne materiály o ňom sa stratili. Do pátrania po tragickej udalosti sa pustil po roku 1989 PhDr. František Hýbl, riaditeľ Múzea Komenského v Přerove. Celé roky sústreďoval archívne materiály a výpovede svedkov. V roku 1995 vydal prvú publikáciu o přerovskej tragédii. O tejto tragédii natočila dokument aj česká a maďarská televízia. Štefan Rencz