Bedřich Smetana

Bedřich Smetana, vlastným menom Friedrich Schmitzer bol československý spravodajský dôstojník a vojnový zločinec, ktorý počas vojny, a po nej vraždil bezbranných zajatcov a civilistov. Narodil sa síce v Moravskej Ostrave roku 1920, ale vyrastal na Slovensku v Bratislave, kde aj maturoval. Neskôr bol úradníkom. Počas vojnovej Slovenskej republiky konvertoval na evanjelické náboženstvo. Počnúc 1. septembrom 1944 bol príslušníkom partizánskej brigády Alexeja Jegorova, komisárom jej tretieho oddielu. V októbri zavraždili partizáni tejto brigády 180 obyvateľov obce Sklené. Všetkých mužov vrátane chlapcov, ktorých našli doma. Vyviezli ich za dedinu, akože kopať zákopy, a ich postrieľali. Dôvodom k masakru bolo to, že boli domáci etnický Nemci. Po vojne od konca júna 1945 existoval v Petržalke zberný tábor pre „nespoľahlivých“ Nemcov a Maďarov. V tom čase bolo v ňom v auguste 1945 sústredených približne 2 300 osôb. Vládli tam otrasné hygienické, zdravotné i stravovacie podmienky. Tábor mal dve časti, jednu strážili vojaci 17. pešieho pluku, jeho 1. práporu. Strážnym velili dôstojníci obranného spravodajstva (OBZ), teda kontrarozviedky. Okrem 25-ročného Bedřicha Smetanu tam boli Jozef Jančo a Eduard Kosmel. O Jančovi koncom októbra 1945 poľný súd armádneho zboru zistil, že okrádal zadržaných v tábore a znásilňoval ženy, preto ho v júni 1946 prepustili do zálohy. Od neho viedli nitky k ostatným. Kto zo zadržaných nevedel dobre slovensky alebo česky, stával sa pre Kosmela automaticky Nemcom alebo Maďarom, a teda nespoľahlivým. Tak sa obeťami svojvôle stávali aj antifašisti. Jeden svedok vypovedal, že Smetana a jeho „pucák“ odvádzali skupiny zadržaných smerom k rakúskej hranici, potom bolo počuť krátke dávky zo samopalu. Do tábora sa odvedení civilisti už nikdy nevrátili. V marci 1947 začali zisťovať okolnosti pol druha roka starej vraždy bývalého pracovníka finančných úradov, Ervína Bacúšana. Jeho telesné pozostatky našli zahrabané v zákope na pravom brehu Dunaja, na konci Petržalky spolu s ďalšími 60 kostrami. Všetci zavraždení boli strelení do tyla. Vyšetrovanie ukázalo, že Bacúšana zastrelili ako posledného, predtým ho niekoľko dní mučili a potom o všetko olúpili. Postupne vychádzali na svetlo sveta ďalšie strašidelné príbehy z prvého povojnového leta v Petržalke. Súdny proces s Bedřichom Smetanom, Jozefom Jančom a Eduardom Kosmelom sa konal v máji 1947 pred senátom vojenského súdu v Bratislave. Dokázali im len lúpežnú vraždu Ervína Bacúšana a ešte dvoch civilistov, hoci podľa svedectva veliteľa roty obžalovaní dali zastreliť pri rakúskej hranici najmenej 60 zadržaných, medzi ktorými boli aj deti. Obhajoba sa odvolávala na Benešov dekrét o amnestii činov vykonaných v rámci protifašistického odboja od 30. septembra 1938 do 28. októbra 1945. Vo svojej výpovedi Smetana tvrdil, že Bacúšan pomáhal nacistom a prenasledoval Židov, a zastrelili ho vraj na úteku. Neskôr sa obžalovaní začali obviňovať navzájom. Koncom mája 1947 vyniesol súd rozsudky, Smetana dostal 12, Jančo 9 a Kosmel 7 rokov väzenia. Všetci sa však odvolali a hneď začali intervencie v ich prospech na najvyšších miestach. Najvyšší vojenský súd v Prahe zrušil v októbri 1947 rozsudok nižšieho bratislavského súdu a vec odovzdal vojenským justičným orgánom v Brne, ktoré o rok neskôr zbavili odsúdených obžaloby. Smetana čoskoro emigroval do Izraela, kde sa po ňom stratila stopa. Čoskoro sa však začalo aj vyšetrovanie tragédie pri Přerove, kde sa ukázalo, že Smetana spolu s Karol Pazúr tam 18. júna 1945 riadili masaker karpatských Nemcov, ktorí sa vlakom vracali z evakuácie v severných Čechách do rodnej Dobšinej. Zhodou okolností sa v tom istom čase vracali vojaci 17. pešieho pluku z Petržalky z vojenskej prehliadky v Prahe. Na stanici sa oba transporty stretli. Smetana a Pazúr počuli, ako sa vo vozňoch na susednej koľaji ľudia rozprávajú po nemecky a maďarsky. Nasledujúcu noc na mieste zvanom Švédske šance zastrelilo 20 samopalníkov pod velením Pazúra a Smetanu 265 civilistov. Z toho bolo 71 mužov, 120 žien a 74 detí. Smetana pre neprítomnosť nebol nikdy stíhaný, a jeho kumpán Eduard Kosmel, jeden z aktérov petržalského vraždenia to dotiahol až na generála a poslanca parlamentu, takže vyšetrovanie sa definitívne zastavilo. Neskôr sa Kosmel stal dokonca zástupcom náčelníka štábu spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy. Po páde komunizmu dal riaditeľ Přerovského múzea František Hýbl podnet na pátranie po Smetanovi – Schmitzerovi. Hľadal ho Interpol, ale neúspešne. Štefan Rencz