Rolan Bykov

Roland Antonovič Bykov 12.11.1929 Kijev – 6.10.1998 Moskva Ruský herec a režisér, Národný umelec ZSSR (1990), držiteľ mohých ocenení, sa narodil v rodine veliteľa Červenej armády Anatolija Bykova a krásavice Oľgy Matvejevny. Matka ho viedla k láske k umeniu. Už ako žiak sa začal zaoberať divadlom v štúdiu Domu pionierov a po skončení školy sa rozhodol pre herectvo. Po niekoľkých neúspešných prijímacích pohovoroch do školy MCHAT-u, VGIK-u a v GITISe pre malý vzrast a nevýraznú tvár sa dostal do Divadlného učilišťa Ščukina. Absolvoval ho v r. 1951 a stal sa hercom Moskovského TJUZa. Úspešne sa zapísal do hereckej skupiny a v priebehu 7 sezón odohral viac ako 40 úloh. Až nepochopiteľné sa zdalo jeho rozhodnutie v r. 1957 prestúpiť do málo známeho študenstkého divadla MGU. V priebehu dvoch rokov sa stal umeleckým riaditeľom a režisérom tohto divadla. Dal dohromady talentovaný kolekív, naštudoval s ním niekoľko výborných predstavení a dosiahol úspech u kolegov i u publika. Nakoniec však z divadla odišiel, pretože úspech znamenal tiež počiatok intríg. Pre film začal pracovať v polovici 50-tych rokov. Spočiatku to boli neveľké úlohy vo filmoch „Pedagogická poéma“, „Cesty a osudy“, „Tak sa to začínalo“. Predstavoval v nich v podstate sám seba – mladíka, ktorý ešte veľa nezažil. A robil to celkom vierohodne. Prvú väčšiu úlohu dostal vo filme „Plášť“. Podobné postavy „jednoduchých ľudí“stvárnil vo filmoch „Chodím po Moskve“, „Svadba Balzaminova“, „Andrej Rubľov“, „Komisárka“ a pod. Premietanie posledne menovaného filmu Komisárka bolo zakázané a na plátna kín sa dostal až s odstupom 20 rokov. V r. 1960 začal Bykov pracovať ako režisér Mosfilmu. Jeho prvotinou bola komédia „Uličník“. Veľmi úspešná bola ďalšia jeho snímka „Doktor Jajbolí“. Čoskoro po jej natočení sa stalo jeho meno symbolom detskej kinematografie. V ďalšom filme pre deti „Pozor, korytnačka“ si okrem réžie zahral dvojúlohu – Didenko a babka Manukjan. Samozrejme neprestal natáčať ani filmy pre dospelých. Na jeho konte pribudli : „Slúžili dvaja priatelia“, „Siví vlci“, „Veľká zmena“ i ďalšie detské filmy „Buratinove dobrodružstvá“, „Automobil, husle a pes Machuľa“, „Alibaba a 40 zbojníkov“ a pod. Pokiaľ sa jednalo o hereckú prácu, mal dostatok talentu a majstrovstva, aby zahral každú úlohu. Diváci ho mohli sledovať v postavách advokáta, vojenského dirigenta, dôstojníka a iných. Vrcholom jeho tvorivej režisérskej práce bola dráma „Strašidlo“. Hlavnú úlohu v nej ponúkol J. Nikulinovi. Pokiaľ sa jedná o súkromný život, bol 2 krát ženatý. Z prvého manželstva má syna Olega, ktorý vyštudoval ekonómiu. V druhej polovici 80-tych rokov natáčal už len zriedka. Začal sa venovať iným činnostiam. Viedol režisérsku triedu na vyšších kurzoch scenáristov a režisérov, pracoval v rádiu a TV, bol čestným profesorom MGU. Jednu dobu sa dokonca zaoberal počítačovou grafikou, zložil niekoľko piesní a napísal 2 knihy veršov. Zdalo sa, že jeho energia nemá hraníc. No mala. Lekári mu zistili rakovinu pľúc. Zomieral v nemocnici a do posledného dňa sa snažil čo to ešte napísať, zložiť.