Bedřich Reicin

Divízny generál Bedřich Reicin bol československý vojak, agent NKVD, náčelník Obranného spravodajstva (OBZ) a jeden z popravených členov tzv. Slánskeho protištátneho sprisahaneckého centra. Ako šéf vojenského spravodajstva založil ťažisko práce OBZ na provokáciách a na vykonštruovaných súdnych procesoch s nekomunistickými alebo protikomunistickými vojakmi Československej ľudovej armády (ČSLA). Osobne dával rozkazy k fyzickému a psychickému týraniu obžalovaných. Bol jedným zo strojcov čistiek armádnej elity, napr. justičnej vraždy generála Heliodora Píku a vykonštruovaných procesov s generálmi Karlom Janouškom a Karlom Kutlvašrom. Narodil sa 29. septembra 1911 v Přerove ako Friedrich Reinzinger v rodine učiteľa židovskej náboženskej obce.V roku 1921 Reicin nastúpil na reálne gymnázium. Po maturite išiel študovať na nemeckú obchodnú akadémiu. V roku 1927 mu zomrel otec, a koncom roka 1928 Reicin zanechal štúdiá a stal sa plateným funkcionárom KSČ. Za svoju politickú činnosť bol viackrát vyšetrovaný a niekoľkokrát aj krátko väznený. V apríli 1930 začal pracovať v redakcii časopisu Mladá garda a od roku 1938 v redakci Rudého práva. Po okupácii Československa nacistickým Nemeckom v roku 1939 bol za svoju komunistickú činnosť dvakrát zatknutý ale neskôr prepustený. V roku 1940 na popud Ústredia pre vysťahovanie Židov odcestoval do Sovietskeho zväzu. Tu bol internovaný v tábore Oranki ako informátor NKVD. Mal za úlohu monitorovať zmýšľanie a chovanie internovaných československých vojakov. 8. februára 1942 bol zaradený ako branec do vznikajúceho československého pluku v Buzuluku, kde začal tajne pôsobiť ako komunistický aktivista a informátor moskovského vedenia KSČ. Neskôr s veľmi dobrým prospechom absolvoval dôstojnícku školu a nastúpil do osvetového aparátu československej jednotky, kterú Sovieti využívali na komunistickú a prosovietsku agitáciu medzi vojakmi. Prvýkrát sa Reicin dostal na front v roku 1943 v hodnosti rotného. Pri Sokolove bol nešťastnou náhodou ranený zablúdenou strelou. Priamych bojov sa nikdy nezúčastnil. V máji 1943 bol povýšený do hodnosti podporučíka, a zároveň sa stal zástupcom osvetového dôstojníka brigády. V januári 1945 bol menovaný náčelníkom Obranného spravodajstva (OBZ), vojenskej kontrarozviedky vytvorenej v rámci 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Reicin sa zameral na úsek vnútornej ochrany. Vonkajšiu mal na starosti jeho zástupca Karel Vaš. V Reicinovej kompetencii bolo preverovanie príslušníkov československej jednotky, ale aj ich povyšovanie a menovanie do funkcií. V apríli 1945 sa Reicin stal náčelníkom novovytvorenej Hlavnej zprávy obranného zpravodajstva (HS OBZ), a 1. mája 1945 bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána. 10. mája bol opäť povýšený, do hodnosti majora a 1.augusta 1945 do hodnosti podplukovníka. Vo funkcii náčelníka HS OBZ sa Reicin podieľal na vypočúvaní zadržaných nacistov a príslušníkov gestapa. Vypočúval aj štátneho tajomníka Protektorátu Čechy a Morava, K.H.Franka. Protokoly ktoré takto získal použil potom k diskreditácii tzv. Demokratického odboja. Táto inštitúcia (HS OBZ) pod jeho vedením bola po celú dobu svojej existencie mocenským nástrojom KSČ. Vysoký funkcionár KSČ Reicin spolu s ministrom vnútra Noskom a ministrom národnej obrany generálom Ludvíkom Svobodom celú svoju činnosť vo funkcii podriaďoval snahám KSČ o ovládnutie armádnych štruktúr. 1. apríla 1946 bolo oficiálne zrušená HS OBZ. Jej úlohy prevzalo novo vytvorené 5. oddelenie Hlavného štábu ktorého sa Reicin stal jeho náčelníkom. V októbri ho povýšili do hodnosti plukovníka. Reicin ako námestník ministra obrany gen.Svobodu si vybudoval neobmedzenú moc. Všetko v štruktúrach OBZ sa dialo na jeho priamy príkaz. Zhromažďoval kompromitujúce materiály, a keď bolo treba, dal aj pokyn na ich vyrobenie. Po februári 1948 sa podieľal na čistkách v armádnom dôstojníckom zbore. Napríklad pilota generála Františka Peřinu po hádke vyhodil do dvoch dní z armády. Na jeseň roku 1948 sa stal brigádnym generálom. Keď sa v roku 1950 stal Gottwaldov zať JUDr. Alexej Čepička ministrom národnej obrany, došlo na ministerstve k mocenským stretom. Nový minister sa pokúsil zlomiť moc a vplyv ktorý si Reicin vybudoval. Preto Čepička využil sťažnosti z okruhu armádnych dôstojníkov na prostriedky akými si OBZ pod vedením Reicina vynucovalo priznanie vyšetrovaných. K falšovaniu a výrobe dôkazov sa využívalo fyzického násilia a psychického mučenia. 8. februára 1951 Reicina zatkli a uväznili. Pri zatýkaní museli použiť lesť a vylákať ho z jeho vily, nakoľko bol strážený početnou ochrankou.Vo väzení mu dali okúsiť výsluchove metódy ktoré sám pomáhal zaviesť. Nakoniec nebol obvinený z porušovania zákonov pri výkone svojich funkcií, ale ako jeden zo spolupáchateľov tzv. protištátneho sprisahaneckého centra vedeného Rudolfom Slánským. V tomto vykonštruovanom procese bol odsúdený spolu s ďalšími jedenástimi k trestu smrti. Popravili ho 3. decembra 1952 spolu s ostatnými odsúdenými na dvore pankráckeho väzenia v Prahe. V roku 1963 ho komisia doporučila k rehabilitácii s tým, že bol neprávom odsúdený pre vlastizradu a vyzvedačstvo ako člen „protištátneho sprisahaneckého centra“. Zároveň však bola potvrdená jeho zodpovednosť za nezákonnosti ktorých sa dopúšťal. Za tieto už nemohol byť súdený. Nakoniec nebol stranícky, iba súdne rehabilitovaný. Štefan Rencz