Vladimír Škutina

Dva roky študoval dramaturgiu na FAMU a psychológiu na FF UK (absolvoval 1960). Od roku 1953 sa externe ako autor podieľal na prvých Silvestroch (1953 a 1954) ČST a ďalších programoch Stratená revue (1962), Požičovňa talentov (1964). Potom bol redaktorom a scenáristom tv. programov (1965 – 69), okrem iných 52 dielov Kriminalistické laboratórium Kriminalistický archív (r. J. Šikl), ale popularitu si získal cyklom Čo tomu poviete, pán Werich? (1968). Po auguste 1968 vytvoril s J. Kantúrkom magazín Sme s vami, buďte s nami (r. J. Vašta, po prvých dieloch bol zakázaný) a Publicistický magazín (zakázaný po 2 dieloch). Po smrti Jana Palacha vystúpil s ďalšími v priamom prenose Slovo ku dni – Štafeta televíznych publicistov. Následne bol vyhodený z ČST, patril k prvým normalizačným väzňom (1969 – 1974) a po podpise Charty 77 odišiel do Švajčiarska. V USA mu udelili Marka Twaina (1988). Po novembri 1989 spolupracoval s ČST už len externe. Získal Cenu mieru amerických univerzít (1990) za esej Čo s humorom, keď máme slobodu. Napísal mnoho kníh: Bez vavrínov (1953), Jazdec a smrť (1968), Prezidentov väzeň (1969), Prezidentov väzeň na hrade plnom bláznov (Zurich 1979, Praha 1990), po úmrtí Wericha vyšla v exile vspomienka na neho i spoločný cyklus Tak už som tu s tým vápnom, pán Werich (1980), Český šľachtic František Schwarzenberg. Spolu sa podieľal na 300 televíznych programoch.