Vojtěch Trapl

Scenárista, dramatik, spisovateľ a pedagóg. Po maturite (1935) študoval práva na UK do zavretia vysokých škôl nacistami. Za okupácie pracoval na Barrandovej banke a Paragafilmu na Barrandove, zúčastnil sa odboja. Roku 1945 sa stal predsedom podnikovej rady Čs. štátneho filmu, ale až február 1948 zahájil jeho strmú politickú a funkcionársku kariéru. Už vo februári sa stal povereným KSČ riaditeľom film. ateliéru a laboratória na Barrandove, na jeseň riaditeľom KF. Potom viedol Štúdio pre úpravu zahraničných filmov (1953 – 1955). Po odznení Stalinovej éry až do normalizácie vrcholné posty opustil. Bol režisérom krátkych filmov vo FSG (1955 – 1960), pôsobil ako lektor FSB (1960 – 1964) a vedúci referátu pre film a TV na ministerstve poľnohospodárstva. Až normalizácia, na ktorej sa značne zúčastnil, mu vrátila posty: vedúci dramaturgickej skupiny FSB (1970). Sám natočil dva hrané filmy, typické pre toto obdobie: v prvom sa vysporiadal s Pražským jarom - Tebe hrana zvoniť nebude (1975, podľa svojej div. hry), druhý vykonštruoval kroniku februára 1948 Víťazný národ I a II (1977, sc, podľa svojej divad. hry). Napísal ďalšie schematické div. hry(mj. Všetko sa rozhodne na svadbe, Kytice pre Panenku, Komu zahrať sólo) i prózy (mj. o kolektivizácii dediny Brána, ktorou prechádzame), spolupracoval s ČST i Čs, rozhlasom, ako scenárista sa podieľal na príprave spartakiád. Dogmatické postoje presadzoval ako mimoriadny prof. Na FŽ UK (1972 – 1976) a potom FAMU (1976 – 1989), vyznamenaný za zásluhy a výstavbu (1975). Po novembri 1989 sa stiahol do ústrania a venoval sa prekladaniu, paradoxne duchovnej literatúry. V dokumentárnej tvorbe začal spoluautorstvom na oslavnej reportáži Posolstvo mieru. Potom vytvoril strnutý portrét barokového maliara Petra Brandla – maliar svetla v dobe temna (1953), presne zapadajúci do komunistickej šablóny, vnímanie tejto dejovej epochy. K umeniu sa našťastie už nevrátil a sústredil sa na snímky náučne a inštrukčné (Sila dostredivá a sila odstredivá, 1956, Výroba oceľových trubiek I – III, 1956 – 1957, Život v kovoch, 1957, Koželužny, Voľne žijúce zvieratá, obidva 1958 atď) Výraznejšie snímky boli o prírode a poľnohospodárstve, či už z hľadiska biológie, geológie alebo hospodárstve.