Vidkun Quisling

Vidkun Quisling, bol nórsky dôstojník a politik. Jeho meno sa stalo synonymom pre kolaboranta či vlastizradcu. Narodil sa v rodine protestantského pastora 18. júna 1887 v meste Fyresdal. V roku 1911 vstúpil do armády, kde absolvoval pomerne úspešnú kariéru a dosiahol hodnosť majora. V rokoch 1918 až 1921 bol vojenským pridelencom v sovietskom Rusku a Fínsku. Neskôr pracoval v diplomatických službách pre Spoločnosť národov. V rokoch 1927 až 1929 bol diplomatom v Moskve. V dvadsiatych rokoch spolupracoval na riešení prepuknutého hladomoru v Sovietskom zväze. V tridsiatych rokoch sa ideologicky zblížil s fašistickou ideológiou. V rokoch 1931-1933 sa stal nórskym ministrom obrany. V roku 1933 založil Quisling a Johan Bernhard Hjortpo politickú stranu Nasjonal Samling (Národné zjednotenie). Ako vzor im slúžila nemecká NSDAP, preto bola aj antisemitistická a antidemokratická. Vo voľbách roku 1936 získala jeho strana takmer 50 000 hlasov. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa zasadzoval za to, aby sa Nórsko stalo nemeckým protektorátom. V čase nemeckej invázie 9. apríla 1940 uskutočnil Quisling puč a oznámil prevzatie moci, pričom dúfal v osobnú podporu Adolf Hitler Jeho štátny prevrat sa nestretol s podporou obyvateľstva a holandská Kráľovná Wilhelmina vyzvala národ k odporu. Quisling nemal skutočnú moc v rukách, preto už o päť dní bol Nemeckom v Nórsku dosadený ako nemecký ríšsky komisár Josef Terboven zodpovedajúci sa priamo Hitlerovi. Terboven sa stal skutočným pánom Nórska. Napätý vzťah medzi sebou a Quislingom urovnal tým, že 1. februára 1942 Quislinga, ktorý do tej doby zastával funkciu vedúceho nórskej správnej rady menoval za ministerského predsedu národnej (kolaborantskej) vlády. Quisling bol však naďalej úplne závislý na rozhodnutiach ríšskeho komisára Terbovena. Po kapitulácii Nemecka bol Quisling 9. mája 1945 zatknutý a odsúdený. 24. októbra toho istého roka bol popravený, nakoľko mu kráľovná odmietla udeliť milosť. Tento rozsudok smrti je dodnes v Nórsku považovaný za veľmi sporný. Štefan Rencz