Petr Zelenka

Je synom scenáristy Otty Zelenky a scenáristky a dramatičky Bohumily Zelenkove. Najskôr sa aktívne venoval rockovej hudbe vo skupine V noci (1984 – 1987), neskôr vo formácii Zbytky charismatu (1996 – 1998). Vyštudoval scenáristiku na FAMU (1991), tri mesiace bol dramaturgom FSB (1990 – 1991) a rok bol v Anglicku (1993). Je autorom mnohých scenárov k hraným filmom kolegov a tzv. inscenáciam. Taktiež preložil divadelné hry M. Frayna, ktoré hralo divadlo v Celetné. Začal písať a režírovať pre Dejvické divadlo, kde jeho hry i réžia tvorili jeden z diváckych magnetov. Vo vlastnej filmovej tvorbe uplatňuje tri spôsoby uchopenia reality. Natočil veľa dokumentov, celovečerne hrané filmy, ale najzaujímavejšie sú experimenty na pomedzi obidvoch. Dve kľúčové mystifikačné snímky Mňága – Happy End (1996) a Rok diabla (2002), využívajú celú škálu prostriedkov dokumentu. Boli udalosti po novembrovom filme a udivovali suverenitou s ktorou sa dá pohrávať. Prvý, neskutočný príbeh skutočnej hudobnej skupiny Mňága a Žďorp, získal Zlatého ledňáčka na Finále Plzeň. Bez okolkov Zelenka prepojil ľudovú pieseň, symfonický orchester i folklórnu klasiku, vniesol do rozprávania absurditu, smiešnosť, humor a všetko skomponoval do dômyselného celku. Pozoruhodná je tu i rola holandského dokumentaristu, ktorý film sprevádza a jeho záujem je kľúčom k zobrazovaniu procesu tvorby. K dokumentom patri režírovaný debut o skupine Visiaci zámok 1982 – 2007 (1993), potom Zberateľ hlasov (1995) o hlasovom imitátorovi Václavu Faltusovi, portrét psychiatra a odborníka na partnerské vzťahy Miroslava Plzáka (GENUS, 1995) i sonda do nevďačnej filmovej profesie Ako sa žije komparzistom (1997). Už skôr sa na dokumentoch podieľal ako spolurežisér, dominuje však hraná tvorba, Knoflikáři (1998) či Příbehy obyčejného šílenství (2005) sa stali kultovými filmami a div.-film. Experiment Karamazovi (2008) ČFTA vyslala do boja o Oscara.