Ferenc Liszt

Liszt Ferenc bol významný uhorský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz. Bol skladateľom patriacim medzi predstaviteľov novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry. Narodil sa 22. októbra 1811 v Doborján, dnes Raiding, Rakúsku. Lisztova matka Anna rodená Maria Anna Lager (9. mája 1788, Krems, Rakúsko – 6. február 1866, Paríž, Francúzsko) vyrastala v Rakúsku. Vo svojich deviatich rokoch stratila rodičov a musela sa presťahovať do Viedne, kde pracovala ako slúžka. V roku 1811 sa vydala za Adama Liszta, amatérskeho klaviristu a čelistu, ktorý bol úradníkom na dvore kniežaťa Esterházyho. Malého Liszta naučil základy hudby jeho otec. Už vo svojich deviatich rokoch verejne vystupoval v mestách Sopron (Šoproň) a Pozsony (Bratislava). Čoskoro prejavil svoje výnimočné hudobné nadanie a vďaka finančnej podpore uhorskej šľachty mohol študovať hudbu vo Viedni, kde ho učili Carl Czerny a Antonio Salieri. 1. decembra už aj tu verejne vystúpil, a 11-ročný umelec zaujal aj Beethovena. Po tomto vystúpení zožal úspech aj Budíne a Pešti. Na jeseň 1823 odcestoval s otcom do Paríža, centra európskeho umenia. Prihlásil sa na parížske Conservatoire, ale v prijatí mu zabránil Luigi Cherubini. Vrátil sa do Viedne a študoval súkromne. Po koncerte v Londýne dostal pozvania do Švajčiarska a Francúzska. Od roku 1827 býval v Paríži, kde sa zoznámil s Chopinom a Berliozom, od ktorých sa tiež priučil. V 30. rokoch pokračoval v koncertovaní, a prešiel celú Európu od Portugalska po Taliansko. V roku 1835 sa stal profesorom na konzervatóriu v Ženeve. V tom istom roku koncertoval vo Viedni a výťažok venoval obetiam povodne v Pešti. V 40. rokoch bol dvorným kapelníkom a učiteľom na viacerých panovníckych dvoroch. V roku 1848 zanechal Ferenc Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo Weimare. Tu sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby. Posledné desaťročia svojho života žil medzi Weimarom, Rímom a Budapešťou. Pomáhal postaviť centrum hudobnej kultúry v Budapešti a učil aj niekoľko mesiacov do roka na hudobnej akadémii (Bedapesti Zeneakadémia). V roku 1861 odišiel Liszt na odpočinok do Ríma, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom Piusom IX. Mileniárnu oslavu príchodu Svätého Cyrila a Svätého Metoda na Veľkú Moravu. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika Medo Pucića. Liszt Ferenc zomrel 31. júla 1886 v Bayreuth, Nemecko, kde je aj pochovaný. Štefan Rencz