Károly Makk

Makk Károly patrí medzi najznámejších maďarských režisérov. Natočil vyše 40 celovečerných filmov a viacero televíznych hier, Jeho film Szerelem (Dni čakania 1971) v roku 2001 verejnosť zaradila medzi „100 najlepších filmov v dejinách“. Je držiteľom početných ocenení a vyznamenaní za celoživotný prínos, vrátane jedného na MFF v Karlových Varoch z roka 2001. Narodil sa na východe Maďarska v obci Berettyóújfalu 23. decembra 1925. Bol ocenený najvyššou maďarskou cenou za umenie, Kossuthovou cenou. Lásku k filmu zdedil po otcovi, ktorý bol premietačom. Po maturite nastúpil robiť praktikanta do filmového štúdia Hunnia Filmgyár v Budapešti. V hlavnom meste sa aj zapísal na univerzitu Pázmány Péter Tudományegyetem, kde študoval dejiny umenia, filozofiu a estetiku. Neskôr pokračoval v štúdiu c Debrecíne. Odtiaľ ho pozval do filmovej brandže Ranódy László do spoločnosti Sarló Filmvállalat. V roku 1946 začal študovať filmovú réžiu na Vysokej škole divadelného a filmového umenia (Színház-és Filmművészeti Főiskola). Tu sa zoznámil a uzavrel doživotné priateľstvo s Gézom Radványim. V Radványiho filme „Valahol Európában“ (1948) mu bol asistentom. Potom pracoval aj s Frigyesom Bánom a Viktorom Getlerom a Imre Apáthim. V roku 1950 si ho vybral za asistenta Félix Máriássy k natáčaniu filmu „Kis Katalin házassága“ (1950) za čo dostal aj diplom. Od roku 1951 učí na Vysokej škole divadelného a filmového umenia. V roku 1954 po 10 ročnej odbornej praxi natočil svoj prvý film podľa veselohry Ede Szigligetiho, „Liliomfi“. Film bol v tom čase nasledovanejším, obsadil v ňom známych hercov: Dayka Margit, Pécsi Sándor, Darvas Iván, Soós Imre a Tompa Sándor. V roku 1955 natočil drámu „A 9-es kórterem“ z nemocničného prostredia, ktorý na sebe niesol znaky neorealizmu a vplyv Antonioniho. Odvtedy točí každý rok jeden film s úspešnosťou 1:1. V roku 1958 natočil film ktorý vynikol z rámca „Ház a sziklák alatt“, komornú drámu, kde vedie muž vnútorný boj so svojou minulosťou. V roku 1970 natočil podľa novely Tibora Dériho svoj „najväčší film“ , „Szerelem“ (Dni čakania) s nezabudnuteľným výkonom herečiek Darvas Lili a Törőcsik Mari. Za tým nasledoval film podľa predlohy Örkényiho „Macskajáték“ 1972 (Mačacia hra). Jeho obľúbeným kameramanom je Tóth János (od roku 1975 univerzitný profesor). V 80. rokoch za ukázal zase s jedným vynikajúcim filmom. V roku 1982 natočil podľa románu Erzsébet Galgóczi film „ Egymásra nézve“ (Iný pohľad) v ktorom dostal aj úlohu Jozef Króner. Jeho zatiaľ posledným filmom je snímka „Így, ahogy vagytok“ 2010 (Takí ako ste). Štefan Rencz