Alexandr Abdulov

Abdulov Alexandr 29.5.1953 Toboľsk. Ruský herec, Národný umelec Ruska, laureát ďalších ocenení. Narodil sa v divadelnej rodine. Jeho otec Gavrila Abdulovič (v iných prameňoch uvádzaný tiež ako Gavriil Danilovič) bol režisérom divadla vo Fergane a matka Ľudmila Alexandrovna bola maskérka. Jeho herecká kariéra začala v 5-tich rokoch, keď vystupoval s otcom v hre „Kremeľský orloj“. Otec bol jeho vzorom v práci aj v živote. V škole patril medzi priemerných, no popritom aktívnych žiakov. Ak niekto rozbil okno, automaticky do školy volali jeho rodičov. Hoci jeho budúca cesta bola vytýčená už v detstve, dlho sníval o kariére hudobníka, či športovca. Jeho vzorom boli hudobníci z Beatles. Ako najmladšie z troch detí v rodine, ktorá neovplývala prebytkom si sám vyrábal vlastné gitary. Vynikajúce výsledky dosahoval v športe. Zaoberal sa šermovaním a získal dokonca titul Majstra športu ZSSR. Neskôr sa mu tento šport zišiel pri natáčaní historických snímok, napr. „Obyčajný zázrak“, kde nepotreboval dublérov. V rodine očakávali, že jeden zo synov sa stane hercom. Alexandr sa teda rozhodol po skončení školy pokračovať v štúdiu herectva. Prihlásil sa do divadelného učilišťa Ščepkina, no neúspešne. Aby nemusel nastúpiť na vojenskú službu, rok študoval na pedagogickom inštitúte. Popri tom pracoval po otcovom boku v divadle. O rok neskôr odcestoval do Moskvy a nastúpil do GITIS-u. Rovnako jeho starší bratia sa pokúšali o štúdium herectva, no neúspešne. Najstarší brat ukončil Chemickú fakultu a stredný brat zahynul za neobjasnených okolností. Štúdium pre neho nebolo jednoduché. Po nociach si privyrábal vykladaním vagónov, no nežaloval sa. Pokladal to za normálne. Tiež začal pracovať v komparzoch pri natáčaní filmov. V čase štúdia ho sklamala jeho prvá láska a on sa dokonca pokúsil o samovraždu. Prerezal si žily na rukách. Zachránil ho jeho sused. Neskôr na to už len spomína s úsmevom. V r. 1975 dokončil štúdium herectva. Jeho talent už počas štúdia postrehol režisér Zacharov a ponúkol mu prvú hlavnú úlohu v Divadle Lenkomu. Dostal za ňu prvé ocenenie. Odvtedy je jeho divadelná práca spojená s divadlom Zacharova. Tu sa tiež po druhý raz zamiloval nešťastne – do Američanky. Prinieslo mu to len problémy s KGB, s ktorou odmietol spolupracovať. Pokiaľ sa jedná o film, už počas štúdií účinkoval vo filme pre deti „O Víťovi, Máši a námornej pechote“. Nasledovala prvá epizódna úloha vo filme „Moskva – láska moja“, kde sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Alfiorovou, s ktorou má dcéru Xéniu. Popularitu mu priniesla postava vo filme „Obyčajný zázrak“. Ďalší úspešný film bol „S milovanými sa nerozchádzajte“. Zaujal aj v dobrodružných filmoch „Zlatonosná rieka“, Žena v bielom“, „Sicílska obrana“. V 80-tych rokoch stvárnil viacero zaujímavých postáv vo filmoch popredných režisérov. Dôležitú úlohu hrajú v jeho filmografii filmy pod taktovkou Zacharova: Ten Münchahausen“, „Formula lásky“ a ďalšie, v ktorých hral po boku vynikajúcich hercov ako Leonov, Jankovskij a pod. V r. 1991 začína jeho spolupráca s režisérom Viktorom Sergejevom. Hneď prvý film „Génius“ dosiahol obrovskú sledovanosť. Ďalší film „Schizofrénia“, pre ktorý Abdulov dokonca napísal scenár, už nebol natoľko úspešný. Napriek tomu Abdulov natočil doteraz viac ako 140 úloh a ťažko povedať pri jeho plastičnosti, aké typy postáv sú pre neho tie lepšie. Stále má dostatok ponúk, dokonca sa v novom storočí pustil aj do režisérskej práce. Natočil hraný film „Bremenskí muzikanti & co“. Rušný je aj jeho osobný život. Manželstvo s Alfiorovou sa rozpadlo po náročnej operácii, ktorú musel podstúpiť, a v ktorej mu šlo o život. Po nej akoby začal nový život. Niekoľko rokov prežil s baletkou Galinou. V poslednom čase žije v Moskve a o jeho súkromnom živote kolujú rôzne legendy. On sám ich však odmieta komentovať. Jeho dcéra Xénia vyštudovala právo, no herecké gény ju priviedli k televízii, kde pracovala v niekoľkých reláciách a nakoniec natáčala aj seriál „Moskovské okná“. Z posledného manželstva s Júliou Miloslavskou sa mu koncom marca 2007 narodila dcérka Jevgenia. V auguste r.2007 u neho prepukli zdravotné problémy. Počas natáčania pri Sevastopole ho museli urgentne operovať. Na to ho previezli do Moskvy a odtiaľ na konzultácie do Izraela, kde stanovili definitívnu diagnózu - rakovinu 4. stupňa. O svojej chorobe hovoril nerád a keď už, tak skôr s humorom. Boj s chorobou prehral začiatkom r. 2008 (3. januára).