Bette Davis

Vlastným menom Ruth Elizabeth Davisová. Rodičia Bette Davisovéj, právnik a fotografka sa rozviedli keď bolo Bette sedem rokov. Od tej doby ju vychovávala matka, ktorá taktiež v šemožne podporovala jej herecké ambície a kvôli nim sa s dcérou prestahovala v roku 1928 do New Yorku. Bette vyštudovala dramatickú školu Johna Andersona a nastúpila do prvého ročníka profesionálneho angažovania v divadelnej spoločnosti v Rochestreru, odkiaľ ju však po niekoľkých mesiacoch vyhodili. V New Yorku debutovala v roku 1929 v Provincetown Playhouse v hre Virgila Geddese The Earth Between, na Brodway sa dostala o pár mesiacov neskôr v komédii Martina Flavina Broken Dishes. V roku 1930 s ňou podpísal zmluvu Universal a Bette sa opäť presťahovala do Hollywoodu. Jej prvým filmom bola Špatná sestra, kde hrala po boku Humphreye Bogarta, ale mala natočiť ešte päť bezvýznamných filmov, kým konečne uspela. V roku 1932 totiž George Arliss presvedčil štúdio Warner Bros, aby jej ponúkli rolu po jeho boku vo filme Muž, ktorý sa hral na boha. Tento snímok bol základom zmluvy, ktorú s Bette Warneri podpísali a taktiež počiatkom búrlivej spolupráce so štúdiom, ktoré viac stavalo na mužských hviezdách. Ale herečka ako talentovaná tak i tvrdohlavá a ctižiadostivá bola rozhodnutá svoju pozíciu u štúdia presadiť. Behom následujúcich troch rokov natočila pre ne 14 filmov, ktoré nemali v jej kariére väčší význam, až prišiel rok 1934 a sním i zvrat. Štúdio zapožičalo Davisovou RKO, aby po boku Leslieho Howarda hrala vo filme O ľudskom údolí. Jej rola zaznamenala veľký úspech a ju si konečne poriadne všimly aj v domovskom štúdiu a Bette začala dostávať podstatne výraznejšie role .V roku 1935 natočila Nebezpečnú , za ktorú dostala Oscara , a v roku 1936 sa znova stretla s Howardom vo filme Zkamenelý les . V tom istom roku tiež vyvrcholily jej spory so štúdiom , ktoré jej napriek jej úspechom ponúkalo znovu len priemerné role , a Davisová , tvrdohlavo smerujúc k vrcholu , sa vzbúrila . Odmietla pre ňu nevhodné role a štúdio jej spravilo naproti zastavením platu .Davisová zareagovala tým , že prijala ponuku z Anglicka , lenže štúdio Warner Bros. , ktorému bola viazaná zmluvou až do roku 1942 , sa obrátilo na súd a Davisová tento súd prehrala . K jej prekvapeniu štúdio za ňu nielen zaplatilo súdne trovy , ale začalo s ňou jednať s rešpektom , ponúklo jej novú zmluvu a ponúkalo jej role hodné jej talentu .Takto dramaticky začalo vrcholné obdobie jej kariéry , kedy vytvorila sériu majstrovských postáv , začalo to bezohľadnou južanskou kráskou vo filme Jezebel , za ktorú získala druhého Oscara .Nasledovaly dnes už klasické filmy Temné výťazstvo , Juarez , Stará panna a Súkromné životy Alžbety a Essexe . Davisová dozrela na brilantnú herečku , vyžívala sa v ztelesňovaní silných , nezávislých a nie vždy práve kladných charakterov a hlavne u ženského publika si tým získala svoju náklonnosť . Jej kariéra stúpala hore aj na začiatku 40. rokov , kedy vyvrcholila aj jej spolupráca s režisérom Williamim Wylerom , s ktorým ju okrem osobného vzťahu spájalo aj niekoľko jej vôbec najlepších filmov (Dopis,Líštičky).Koncom 40. rokov ztratila jej herecká hviezda trocha zo svojho lesku úmerne kvalite filmov , v ktorých hrala , ale už v roku 1950 bola Bette “späť” vďaka postave brodwayskej hviezdy Marge Channingovej v Mankiewiczovom filme Všetko o Eve , ktorý mnohý považujú za jej životnú rolu .Posledným vrcholom jej kariéry a aj jej veľkým návratom je Aldrichova dráma Čo sa vlastne stalo s Baby Jane ? , v ktorom hrala so svojou večnou rivalkou Joan Crawfordovou . V osobnom živote ju veľa sťastia nestretlo .Bola 4-krát vydatá (vždy neúspešne) , jediná dcéra sa jej odcudzila .Za dosťučinenia sa jej dostalo len v práci , ktorej sa venovala až do konca života .Natočila skoro sto filmov a desaťkrát bola nominovaná na Oscara , z toho dva získala.Svoj život popísala v roku 1962 vo svojej biografii s názvom The Lonely Life – Osamelý život . V roku 1977 získala ako prvá žena Cenu za celoživotné dielo Amerického filmového inštitútu . Filmografia: Zlá sestra – Bad Sister ,1931 Matkino srdce – Seed ,1931 Londýnský most – Waterloo Bridge ,1931 Návrat domou - Way Back Home ,1932 Muž , ktorý sa hral na boha – The Man Who Played God ,1932 Gentleman Jimmy – Jimmy the Gent ,1934 Žena z titulnej strany – Front Page Woman ,1935 Nebezpečná – Dangerous ,1935 Istá žena – That Certain Woman ,1937 Temné víťazstvo –Dark Victory ,1939 Juarez ,1939 Súkromné životy Alžbety a Essexa – The Private Lives of Elisabeth and Essex ,1939 Dopis – The Letter ,1940 Líštičky – The Little Foxes ,1941 Stráž na Rýne – Watch on the Rhine ,1943 Všetko o Eve – All About Eve ,1950 Svadobná hostina – The Catered Affair ,1956 John Paul Jones ,1959 Čo sa vlastne stalo s Baby Jane ,1962 Bunny O´Hare ,1971 Smrť na Níle – Death on the Nile ,1978