Igor Iljinskij

Igor Vladimírovič Iljinskij 24.7.1901 Moskva – 13.1.1987 Moskva Herec, režisér, scenárista, Národný umelec ZSSR, Hrdina socialistickej práce a laureát mnohých ocenení za prácu v divadle aj vo filme. Všetko začalo divadlom. Ešte ako študent gymnázia chodil na predstavenia Umeleckého aj Malého divadla. Ako 16-ročný sa začal učiť v štúdiu Komissarževskej. V prelomovom roku 1917 debutoval na profesionálnej scéne v divadle Komissarževskej, ktoré viedol jej otec. Už v tom čase vynikal ako komik. Na začiatku vystriedal niekoľko divadelných kolektívov. V r. 1920 prišiel do divadla Vsevoloda Mejercholda, kde sa čoskoro stal kľúčovým hercom. Pracoval tu viac ako 10 rokov. Popri tom vystupoval aj v hrách Moskovského dramatického divadla. V 20-tych rokoch sa začína objavovať vo filme. Debutoval v snímke „Kráska z Marsu“ (Aelita) v r. 1924. Po nej nasledovali filmy „Krajčír“ (1925), „Proces o troch miliónoch“ (1926), „Bozk Mary Pickford“ a ďalšie. V 30-tych rokoch sa jeho filmy stávajú udalosťami. Už nestvárňuje len komické postavy ale aj rôzne sociálne typy. Jeho vystúpenia často hraničia s výkonmi akrobata. Odkrýva svoj talent Nečakane z inej strany. Jeho postavy nevyvolávajú len salvy smiechu, ale nútia diváka cítiť s jeho hrdinom. Výrazná bola jeho mimika. No v tom čase boli obrazy stvárnené hercom dosť podobné a Iljinskij sa dostal po čase do krízy. Odchádza preto od komických postáv úplne – vo filme aj na javisku. Poslednou komickou postavou bol Krečinský v hre „Svadba Krečinského“. Po nej odchádza z Mejercholdovho divadla a 5 rokov nenatáča žiaden film. Dostať z krízy sa mu podarilo koncom 30-tych rokov. V r. 1928 sa vracia do Malého divadla, kde hral až do smrti (50 sezón). Dostal možnosť zahrať si v klasických dielach a práve klasika mu pomohla prekonať krízu. V tom istom roku natočil postavu byrokrata Byvalova v komédii „Volga-Volga“. Film mu priniesol ocenenie i novú vlnu popularity. Napriek tomuto úspechu Iljinskij na 18 rokov prerušil serióznu prácu vo filmovej tvorbe. Jediný snímok, ktorý v tom čase natočil – Zločin a trest – sa nedostal na plátna kín. Naplno sa venoval divadelnej práci, písal pre rádio, vystupoval na rôznych estrádach a koncertoch. Natáčať znovu začal až v 50-tych rokoch, keď sa Ministerstvo kultúry rozhodlo pre filmové spracovanie divadelných vystúpení v Malom a Umeleckom divadle. Okrem nich natočil v tom čase komédiu „Bláznivý deň“. Pripomenul ňou to, čo už bolo natočené pred rokmi vo filme „Volga-Volga“. Hneď na to nasledovala vynikajúca „Karnevalová noc“ Eldara Rjaznova, kde stvárnil pre zmenu byrokrata Ogurcova. V nasledujúcich rokoch sa stalo celonárodnou tradíciou uvádzať tento film na Silvestra. V r. 1962 sa znovu zúčastnil natáčania pod taktovkou Rjaznova v nesmrteľnej „Husárskej balade“. Tento krát to už bola postava vznešeného hrdinu Kutuzova. Film sa stretol s mnohými problémami. Nebolo jednoduché pre predstaviteľov prijať fakt, že taká historická udalosť ako bitka pri Borodine sa má stať námetom pre humorný film naviac s komikom Iljinským v hlavnej úlohe. Našťastie v Izvestiach sa objavila kladná recenzia redaktorky Natelli Lordkipanidzeovej, ktorá film chválila a vysoko ocenila majstrovskú hru Iljinského. Všetko zrazu pokračovalo ako v rozprávke a Iljinskij bol menovaný Národným umelcom. Na javisku v tom čase hral výlučne tragické postavy v hrách autorov ako Dostojevskij či Tolstoj. Dokonca za začal venovať aj réžii. Diváci Malého divadla si dlho pamätali Chlestakova z Revízora, Firsa z Višňového sadu a Leva Tolstého v jeho podaní. Hoci s filmovaní skončil po 70-tke, ešte stále mu zostávalo 16 tvorivých rokov. Vo vyššom veku ešte stále bolo počuť jeho hlas v rádiu. Bol takmer slepý, no asistent réžiu mu prepisoval text obrovskými písmenami. Akonáhle herec chytil text do ruky, choroba akoby ustúpila a on sa prevtelil do ďalšej z jeho postáv.