Hermann Göring

Hermann Wilhelm Göring bol leteckým esom v 1. svetovej vojne, poslancom, predsedom ríšskeho snemu, zakladateľom Gestapa, ministrom letectva, vrchným veliteľom Luftwaffe a Ríšsky maršal. Narodil sa v Rosenheime v Bavorsku 12. januára 1893 v rodine cisárskeho koloniálneho úradníka. Jeho otec bol guvernér Nemeckej Juhozápadnej Afriky (dnes Namíbia) a neskoršie veľvyslanec na Haiti. Bol málo so svojimi rodičmi, navštevoval internátne školy. Bol to neposlušný rebel, preto ho dali do vojenskej kadetskej školy. Roku 1912 vstúpil do 112. Wilhelmovho pluku pruskej armády. Na začiatku prvej svetovej vojny bola jeho jednotka nasadená v Alsasku, kde ho kamarát presvedčil, aby vstúpil do letectva. Začal najprv s letmi ako pozorovateľ, neskôr v roku 1916 sa dostal k stíhaciemu letectvu k Jagdstaffel 5, kde lietal na strojoch Fokker E.III. Do konca roku 1916 zostrelil tri nepriateľské lietadlá a čoskoro sa stal leteckým esom nemeckého letectva. V júni 1918 bol vyznamenaný medailou Pour le Mérite (tzv.Modrý Max, najvyššie pruské vyznamenanie za statočnosť). Po smrti Manfreda von Richthofena bol vymenovaný za veliteľa JG 1. Do konca vojny dosiahol 22 zostrelov. Po vojne zostal v armáde (Reichswehr). Začiatkom 20. rokov sa zoznámil s Adolfom Hitlerom. Pri pokuse o štátny prevrat v roku 1923 bol postrelený do nohy, a následkom dlhodobého liečenia morfiom sa stal na morfiu závislým čo viedlo k jeho obezite. Po nezdarenom puči ušiel do Rakúska a neskôr do Švédska kde lietal pre civilnú dopravu a poštu. Po amnestii a prepustení Hitlera z väzenia sa vrátil domov a a stal sa v roku 1928 poslancom za NSDAP, roku 1930 dosiahol funkciu predsedu ríšskeho snemu. Roku 1933 založil neslávne známe Gestapo (Geheime Staatspolizei), tajnú políciu. Postupne však prešiel do inej funkcie a stal sa najprv ministrom letectva. Od roku 1935 bol vrchným veliteľom Luftwaffe. Stal sa tiež Hitlerovým oficiálnym zástupcom. Mal aj niekoľko iných funkcií ako: Ríšsky maršal a Hlavný ríšsky lovec a minister honu. Hermann Göring bol aj vášnivý zberateľ. Zbieral rôzne obrazy a exponáty z celého sveta. Chcel založiť Göringove múzeum umenia. Mal k tomu vytvorenú jednotku špecialistov, ktorí snorili po cennostiach v celej okupovanej Európe. Veľkú časť obrazov dal ukradnúť. Ako veliteľ leteckých síl Luftwaffe sa podieľal počas vojny na vedení mnohých bojových operácií, no nepodarilo sa mu nájsť slabinu britskej RAF, počas bojov o Britániu koncom roku 1940. Mnohé jeho nekoncepčné rozkazy a zásahy do velenia mali negatívny vplyv na výsledok bojov, napr. neúspešné bombardovanie, či chaotické nálety na britské mestá. Nedokázal aj napriek sľubom zásobovať obkľúčené jednotky pri Stalingrade. To bol argument pre Hitlera, aby nepovolil Paulusovi prebiť sa so 6. armádou z kotla preč. Celá táto situácia nakoniec viedla k strate celej 6. armády. Keď Hitler sa uzavrel do bunkra pod Ríšskym kancelárstvom v Berlíne, Göring mu navrhol aby všetky právomoci prenechal jemu. Hitler ho dal okamžite zatknúť jednotkami SS. Po samovražde Hitlera bol menovaný za prezidenta veľkoadmirál Dönitz aj keď oficiálnym zástupcom bol Göring, ktorého na konci vojny zatkli v Obersalzdorfu Spojenci. V Norimberskom procese bol odsúdený k trestu smrti obesením. Deď pred vykonaním rozsudku 15. októbra 1946 spáchal samovraždu prehryznutím kyanidovej kapsule. Na rozdiel od neho bol jeho brat Albert Göring disidentom ktorý podporoval protinacistický odboj a pomáhal Židom uniknúť pred holokaustom. Štefan Rencz