Armen Džigarchanjan

Armen Borisovič Džigarchanjan 3.10.1935 Jerevan Vynikajúci, pôvodom arménsky herec. Svojho otca nepoznal. Mal len 2-3 mesiace, keď opustil rodinu a po prvý raz ho stretol, keď mal 16 rokov. Vychovával ho otčim, dobrý a múdry človek. Hercom chcel byť od malička. Lásku k divadlu dostal do vienka od matky, ktorá nevynechala jediné predstavenie a Armena brávala so sebou do divadla. Divadlo a futbal – tieto dve lásky si chránil celý život. Matka ho posielala do ruských škôl, preto Armen neskôr chcel hrať na ruskej scéne. Po skončení školy odcestoval do Moskvy, aby urobil skúšky na GITIS. Neprijali ho kvôli silnému prízvuku. Vrátil sa domov, rok pracoval vo filmovom štúdiu ako osvetľovač a potom bol prijatý na Jerevanský inštitút do triedy Vartana Adžemjana, riaditeľa Divadla G. Sundukjana. Od prvého ročníka začal pracovať v divadle. Jeho známy ho požiadal zahrať niekoľko epizódnych úloh v Divadle Stanislavského. Nepovedal v nich veľa slov, no ponúkli mu ostať v tomto divadle.V druhom ročníku dostal ponuku hrať Lenina v hre „V mene revolúcie“, hoci mal ledva 20 rokov, naviac v arménskom jazyku, ktorý neovládal tak dobre ako ruštinu. Úlohu zvládol a divákom sa veľmi páčil. Zrazu hral v mnohých hrách v Ruskom divadle. Pošťastilo sa mu hrať s hercami ako J.Borisov, A.Gribov a ďalšími. V Ruskom divadle odohral 13 rokov. Poslednou úlohou bola postava Richarda III. Od začiatku mu imponovalo kino. Zúčastnil sa niekoľkých konkurzov, ale nevzali ho. Až neskôr sa objavil vo filmoch „Na úsvite“, „Vody sa dvíhajú“ a pod. V r. 1967 sa presťahoval do Moskvy a začína pracovať v divadle LENKOM pod vedením A.Efrosa. Po Efrosovom odchode sa mu však práca v tomto divadle zunovala a prestúpil do Divadla Majakovského. Pod vedením režiséra Gončarova hral v hrách „Porážka“, „Električka zvaná túžba“, „Útek“ a v ďalších. Ich spolupráca bola veľmi úspešná. Popri tom začína točiť filmy „Nezvyčajný komisár“, „Ozvena ďalekých snehov“, „Prémia“, „Keď prichádza september“, „Teherán 43“ ... Hoci ako sám hovorí, divadlo mu je bližšie, ale film miluje. Možno aj preto natočil takmer 200 filmov, sovietskych i zahraničných, vystupoval v postavách hlavných aj vedľajších, v drámach, lyrických filmoch i v komédiách. Jeho obľúbeným hercom je Jean Gabin, ku ktorému ho mimochodom mnohí prirovnávajú. Koncom 90-tych rokov sa rozhodol zo svojich žiakov vo VGIKu vytvoriť divadlo. A tak vzniklo Moskovské dramatické divadlo pod vedením A. Džigarchanjana.