Barnabas von Géczy

Barnabás von Géczy bol maďarský huslista a dirigent. Bol jedným z najslávnejších dirigentov v 20. a 30. rokoch dvadsiateho storočia v Nemecku. Narodil sa 4. marca 1897 v Budapešti, zomrel 2. júla 1971 v Mníchove. Základy hry na husle ho naučil jeden cigánsky primáš v Budapešti. Hrať na husle sa potom učil na Akadémii múzických umení v Budapešti (dnes Liszt Ferenc Zeneművészeti Egyetem) u majstra Jenö Hubaya. V roku 1919 sa stal koncertným majstrom v budapeštianskej opere. Pre zlú povojnovú ekonomickú situáciu v lete roku 1922 opustil Maďarsko. Pracovnú ponuku našiel v inzeráte v novinách a odišiel do Trondheimu v Nórsku, kde sa stal kapelníkom. Čoskoro založil vlastné trio s klaviristom Erichom Kaschubekom, ktorý hral s Géczym aj v neskorších orchestroch. Neskôr prijal ponuku štokholmskej opery aj filadelfského symfonického orchestra (Philadelphia Orchestra). Pre lukratívnejšiu ponuku sa presťahoval do Berlína v roku 1924, kde hral vo Weinhaus Traube. V rokoch 1925 až 1937 bol orchester Barnabása von Géczy domovským orchestrom „Hotel Esplanade“, kde nahral svoje prvé platne. V roku 1932 Géczy vyhral súťaž „Blaue Geige“, ktoré vypísali noviny 8-Uhr-Abendblatt. V rokoch 1933 / 1934 Géczyho súbor hral v kabarete Matin Volksbuhne v Berlíne. V roku 1938 bol menovaný profesorom. V štyridsiatych rokoch pravidelne hral aj v rádiu. Od roku 1944 s Willim Stechom, Georgom Haentzschelom a Franzom Grotheom pôsobil v Prahe so zábavným orchestrom „Deutschen Tanz- und Unterhaltungsorchester“. Posledné nahrávky v Prahe urobil koncom marca 1945. V apríli sa presťahoval do Mníchova. Po vojne v roku 1952 založil nový orchester a hral v „Café Luitpold“. Géczy bol virtuóznym huslistom a volali "Paganini čajov o piatej“. Nahral asi 700 záznamov pre rôzne spoločnosti v Berlíne, hlavne pre Homocord, Parlophone, Telefunken, Electrol a Polydor v Mníchove.