Galina Beljajeva

Galina Viktorovna Beljajeva Narodila sa v Irkutske 26.4.1961, no detstvo prežila v Nevinnomyske na Severnom Kaukaze, kde sa začala venovať baletu. Neskôr postúpila do Voronežského choreografického štúdia. Tu ju objavila asistentka režiséra Emila Loteanu, ktorý v tom čase už pol roka neúspešne hľadal hlavnú úlohu pre film „Dráma na love“. A tak sa mladá 16 ročná Galina stala nečakane herečkou. Napriek mladému veku zvládala všetko, ako sa patrí, až kým neprišla scéna, keď mala pobozkať Olega Jankovského, hrajúceho hlavnú úlohu. Rozplakala sa a museli ju dlho utešovať, kým bola schopná pokračovať v natáčaní. Po úspešnom predvedení filmu dostala ďalšie ponuky, no Galina sa ešte stále rozhodovala, či ostane baletkou, či bude herečkou. Zvíťazila láska. Ešte počas nakrúcania sa zamilovala do režiséra Loteanu, v čase premiéry filmu už boli manželmi a zakrátko sa im narodil syn Emil ml. V r. 1979 ukončila choreografické učilište a postúpila do Ščukinovho divadelného učilišťa. Po jeho skončení sa stala herečkou Majakovského divadla v Moskve. Jej divadelným debutom bola úloha Viki Ljubereckej v hre „Zajtra bola vojna“. Samozrejme medzičasom natočila niekoľko filmov a tak trochu smútila po kariére baletky. A tak sa Loteanu rozhodol natočiť životopisný film „Anna Pavlovová“. Galina postavu Pavlovovej nielen odohrala ale odtancovala tiež baletné scény. Galian sama požiadala Spoločenstvo Pavlovovej v Londýne, kde slávna baletka žila v emigrácii, o materiály, študovala ich , poctivo sa pripravovala na natáčanie. Napriek tomu sa po odpremietaní filmu zdvihla vlna kritiky. Predstavitelia „Boľšovo“ boli rozhorčení, že režisér sa pri natáčaní s nimi neradil. Diváci si však film zamilovali a s filmom precestovali celé Rusko. V prvej polovici 80-tych rokov veľa natáčala („Hrdina jej románu“, „Čierna strela“...) a vzťahy s manželom sa začali narúšať. Loteanu bol mimoriadne žiarlivý, robil Galine scény. Po čase Galina stretla druhého muža, o ktorom spätne nehovorí rada. Bol lekárom a otcom jej druhého syna Platona. Jeho narodenie bolo poslednou kvapkou vo vzťahu s manželom. Začiatkom 90-tych rokov sa venovala už len divadlu a reklame. K filmu sa vrátila až v r. 1998, vo filme „Nočná vizita“. Režiséri na ňu nezabúdali, posielali jej ponuky aj so scenármi a ona odmietala. Ako sama hovorí, v divadle môže teraz hrať úlohy o akých ani nesnívala, pretože pred tým ju prijímali len ako romantickú hrdinku a dnes sa môže predstavovať ako charakterová herečka. Medzičasom sa ešte znovu vydala – za obchodníka a narodilo sa jej tretie dieťa. Dlhoočakávaný a úspešný návrat k filmu sa zopakoval až v r. 2004, keď hrala hlavnú úlohu vo filme „Tancovali jednu zimu“.